žičlivý príd.
1. žičiaci druhému, (dobro)prajný; svedčiaci o tom: ž. človek; ž. úsmev, pohľad
2. vyhovujúci, priaznivý, vhodný: ž-é pomery, prostredie
□ byť ž. žičiť;
žičlivo prísl.: ž. sa správať;
žičlivosť -i ž.
žičlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
priaznivý 1. založený na priazni, prejavujúci priazeň • žičlivý • prajný: priaznivý, žičlivý, prajný osud; priaznivý, žičlivý, prajný postoj, vzťah; žičlivé, prajné pomery, okolnosti
2. ktorý vyhovuje istým podmienkam, nárokom, potrebám a pod. (op. nepriaznivý) • dobrý (op. zlý): priaznivý, dobrý rok; vyvolať priaznivý, dobrý dojem • expr. požehnaný: počasie bolo pre úrodu požehnané • vyhovujúci • vhodný: vyhovujúci, vhodný terén • pekný (o počasí) • šťastný • svetlý • radostný (plný šťastia, radosti): šťastná, svetlá, radostná budúcnosť; prežili spolu šťastné, svetlé, radostné obdobie • kladný • pozitívny: kladná, pozitívna kritika; kladný, pozitívny výsledok
šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výherca • blažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmev • blaživý • kniž. blahý • poet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitom • radostný • jasavý • expr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiech • veselý • natešený • rozjasaný • rozjasnený • rozjarený • rozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiach • kniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek) • dobrý • vydarený: šťastný, dobrý, vydarený rok • radostiplný: radostiplné Vianoce • úspešný • požehnaný • priaznivý • žičlivý • expr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosť • príjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného života • závideniahodný: závideniahodný osud, život • expr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosť • expr.: prešťastný • prešťastlivý (veľmi šťastný)
žičlivý 1. ktorý je priaznivo naklonený druhému; svedčiaci o tom (op. závistlivý) • prajný • dobroprajný: žičlivý, prajný, dobroprajný človek, úsmev • naklonený: byť niekomu naklonený • dobrácky • dobrosrdečný • dobromyseľný • dobrodušný (ktorý je dobrého srdca): je dobráckej, dobrodušnej povahy • nezištný • nesebecký: nezištná pomoc, nesebecký priateľ
2. ktorý vyhovuje istým podmienkam • vhodný • priaznivý: žičlivé, priaznivé pomery; tvoriť v žičlivom, vhodnom ovzduší • príhodný • primeraný: teraz je príhodný, primeraný čas na sejbu
p. aj šťastný
1. prajný, dobroprajný, dobrosrdečný: ž. človek; Keďže si taký žičlivý, chcela by som ťa požiadať o čosi. (Zel.) Je žičlivý Slovákom. (Kuk.)
2. prezrádzajúci dobroprajnosť, dobrosrdečnosť: Posolil (mäso) a núkal žičlivým hlasom. (Rys.) Pozrie Ján Šechnár na vnuka žičlivými očami. (Heč.)
3. priaznivý, vhodný so zreteľom na niečo: ž-é časy, pomery (napr. literatúre); tvoriť v žičlivom ovzduší, prostredí; Nastávali pomery oveľa žičlivejšie rozvoju výtvarného umenia. (Al.);
žičlivo prísl.: ž. sa správať k niekomu prajne, dobroprajne; teraz, keď sa všetko tak žičlivo vyvinulo (Urb.) priaznivo;
žičlivosť, -ti ž.
žičlivý príd dobroprajný: W. M. zicliwy pryiatel (PLAVEČ 1587); dworanski luďa nesu žičliwi (DS 1795); -osť ž dobroprajnosť: tolko činili sweho oswedčowaňa žičliwosti, že od radosti hogné slzi wilewala (DS 1795); farnikom mogim, gimž sem už doslužil, za wssecku zicliwost dakugem (Pie 18. st)