žezlo -a -ziel s. krátka ozdobná palica ako odznak panovníckej moci, berla: kráľovské, vladárske ž.;
pren. odovzdať, preberať ž. moc, vedenie
žezlo -la žeziel s.
moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov
2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť
3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách
žezlo 1. krátka ozdobná palica ako odznak panovníckej moci • berla
2. p. moc1 1
žezlo, -a, -ziel str. krátka ozdobná palica ako odznak panovníckej, najvyššej moci, berla: Najprv kráčal Isme-Adad v bielom rúchu a so zlatým žezlom. (Fig.);
pren. symbol vlády, moci; moc, vláda: Tvoj národ vyhnal spupných pánov a žezlo tríme robotník. (Reis.)
žezlo s 1. krátka ozdobná palica z drahého kovu, znak panovníckej moci, berla: antenna: žezlo (CL 1777); antenna: žezlo (DSL 18. st) 2. tyčka kôl: war dobre w nowom hrnci krawsky moč a legno, gako kassu, než prihorjeť nedag, tak teple, gak kuň zdrzet muze, na belase sukno natri, nohi, pokud prchniwe gsu, obwjaž, včiň mu žezlo, aby na to nedjchal (o koňoch) (PL 1787) aby musel držať hlavu hore