žena -y žien ž.
1. dospelá osoba žen. pohlavia: slobodná, vydatá, pekná, stará, zrelá, zamestnaná ž.; ľahká ž. nepevných mravných zásad
2. manželka: mať dobrú, vernú ž-u; brať si niekoho za ž-u
● → držať sa ž-y za sukňu; kto má mrcha ž-u, netreba mu chrenu;
ženský
I. príd.
1. k žena (význ. 1): ž-é pohlavie; ž-é šaty; ž. hlas; ž-é choroby postihujúce pohlavné orgány ženy; ž. lekár gynekológ; gram. ž. rod
2. typický pre ženu: ž. pôvab, ž-á logika, ž-é práce;
žensky prísl.: ž. formovaná postava;
ženskosť -i ž., ženstvo -a s.
II. ženská ž. pejor. žena;
žienka -y -nok ž.
1. zdrob. k žena (význ. 1): drobná ž.; lesná, divá ž. rozpráv. bytosť
2. hypok. k žena (význ. 2): moja ž.;
ženička -y -čiek ž.
1. zdrob. expr. k žena (význ. 1): staré ž-y
2. hypok. k žena (význ. 2): mať dobrú ž-u;
ženuška -y -šiek ž. hypok. k žena (význ. 2)
ženskosť -ti ž.
ženský príd. patriaci žene, súvisiaci so ženou, týkajúci sa ženy (žien): ž-é šaty, ž. hlas, ž-á tvár, postava, ž-é ruky; ž-é práce ktoré obyč. vykonávajú ženy; ž-é pohlavie hromad. ženy; ž. spevácky sbor; ž. krajčír, ž. lekár, ž-á klinika; ž-é choroby; ž-á otázka problematika postavenia ženy v spoločnosti; žart. ž-á politika, ž-á logika konanie, uvažovanie príznačné pre ženy; Ranný dážď (je) ako ženský plač (prísl.) dlho netrvá; gram. ž. rod súbor formálnych znakov, ktorými sa jeden z rodov v rámci gramatickej kategórie rodu vydeľuje ako ženský (oproti mužskému, resp. i strednému), feminímum; bot. ž-é kvety so samičími pohlavnými bunkami; poet. ž. rým s prízvukom na predposlednej rýmujúcej sa slabike;
žensky prísl.: ž. jemný, nežný;
ženskosť, -ti ž. súhrn vlastností, znakov typických pre ženu (najmä jemnosť, citovosť, pôvab): Na nich (na pánoch) vidí nejistejšie silu svojej podmaňujúcej ženskosti. (Ráz.)