želiar -a m. v min. príslušník dedinskej chudoby, bíreš;
želiarka -y -rok ž.;
želiarsky príd.
želiar -ra pl. N -ri m.
želiar -a m. (želiarka -y ž.) ‹maď < n› v minulosti príslušník dedinskej chudoby, bíreš;
hofier v dávnejšej minulosti príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu • želiar • bíreš
želiar p. hofier
želiar, -a m.
1. hist. v kapitalizme príslušník vrstvy dedinskej chudoby nevlastniaci pôdu (často ani dom), nádenník, nájomca naveľkostatku; vo feudalizme poddaný vlastniaci menej ako 1/8 poddanskej usadlosti: Nemám zeme ani piaď, len želiarom som. (Vaj.) Kráčal uličkou, ktorú kedysi obývali grófski želiari. (Tat.)
2. zastar. v dedinskom prostredí nájomník domu, bytu, človek, ktorý nemal vlastný dom;
žehliarka, -y, -rok ž.;
želiarsky príd.: ž. domec, ž-a robota; ž. bezzemok (Pláv.);
želiarstvo, -a str.
1. stav, postavenie želiara: Vyplať dlžobu a choď na želiarstvo. (Vans.)
2. (v dedinskom prostredí) bývanie v podnájme, v najatom byte, dome (o tom, kto nemal vlastný dom): Keď sa narodila Anča, vtedy už bývala Mariena na želiarstve. (Vans.)
želiar [-iar, -ar] m poddaný nemajúci v držbe pôdu, hofier: zelary, ktery w mestecsku bidly, nam try dny delaty do roka powinny budu (P. BYSTRICA 1506); dostalo se tohož porubu po sedmnasti penezych na kazdeho zelare wasseho (TRENČÍN 1587); aby geden každj, y zelerniczy(!), dobru zbrogu mali (BETLIAR 1610); prespolnj a želyary su ssacung dawagjcy, dan platya (KoB 1666); luku, ktera ge niže sedlaka mezi berki až do rastoki, pani dali želgarmi kosit (SELEŠŤANY 1742); v dedine nasej žadneho czelo domnika a pul domnika neni, wseczi sme stvertniczi a želare (BODOVCE 1772); Joannes Klajn, 32, zenaty zelar a kuhar (PREŠOV 1784); -ov príd privl: Joannes Melliach, slobodny pastorek želaruw (PREŠOV 1786); -sky príd: moi zeliarski domek (DRAVCE 1664 E); abi tuto wozaren tam neračili dat wistawit, nebo to želarske grunti su (HRANOVNICA 1792); penyažity czins zelarsky w desatem punkte spomina (PUKANEC 18. st); -ka ž 1. želiarova žena: zelarka pana a dczera G. M. hrabaly owes (SPIŠ 1694); yssla fatenska do kuchinj a Marina tak rečena, druha želyarka, powedela w kuchinj tegto fatensky, že ten baran zdochol (KRUPINA 1689); Anna Pribula, wdowa a spolu prebiwagica zelarka; Maria Granda, wdowa želarka (PREŠOV 1784); ga potahnuta gsuce do podezrenj strani zamordowaneho djtete mogeg želiarky (PUKANEC 18. st) 2. želiarska usadlosť: to se dotyče pustek, ktere po teto dva aneb tri roky se stali, jest cele sedlactva šest a tri želarky (POLOMA 17. st); -stvo [-o, -í] s stav, postavenie želiara: Daniss uziwal wsseczko yuss to zeliarstwo y s potomki swimi (ŽIAR n. H. 1692); nebude powinen nigaku zbiwku any cinss od tohože želarstwa odbiwat (M. KAMEŇ 1724); oddala sem bola a do užitku pustila hofferstwo aneb želgarstwo (M. KAMEŇ 1727); kteri prweg mali wsseckich weci hognost, meli domi, magere, luki, wčil sedia w zelarstwi (SPr 1783); djtky, ktere pre moge sem y tam tulawe želiarstwj, opatrowanj materinskeho pozbawene gsu (PUKANEC 18. st); incollatus: želirstvi (LD 18. st)