žeh žehu pl. N žehy m.
žeh, -u m.
1. (čes.) odb. spopolnenie mŕtveho (spôsob pohrebu); kremácia: pohreb ž-om;
2. bás. zried. horúčava, páľava: Mlatom skuješ delníka odvážneho, čo nebojí sa žehu. (Roy)