žasnúť -e -ú -sol nedok. prejavovať veľké prekvapenie, veľmi sa čudovať: ž. nad krásou, nad výkonmi; človek (priamo, až) ž-e
žasnúť žasne žasnú žasni! žasol žasla žasnúc žasnúci žasnutie nedok.
čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sa • byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo • žasnúť • byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov • expr.: vyvaľovať oči • otvárať oči • híkať • ochkať • achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou • prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to • fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)
žasnúť p. čudovať sa
žasnúť, -ne, -nú, -sol nedok. (nad kým, nad čím) veľmi sa čudovať, diviť sa, pociťovať veľký údiv, prekvapenie: Páni žasli nad ohromnou silou mladého človeka. (Ráz.) Mala zvyk žasnúť nad sebou. (Tim.) Človek žasne, čo to stvárate. (Heč.) Návštevníci od údivu žasnú. (Šteinh.);
dok. užasnúť
žasnúť sa ndk čudovať sa: y zasli se wssickny a welebilj Boha a naplnenj gsu bazny (Le 1730); subito exterri: žasnauti se (PD 18. st)