žartovný príd.
1. veselý (význ. 1), humorný, vtipný: ž. tón, ž-á poznámka, pieseň, príhoda, ž-é reči
2. kt. rád žartuje: ž. človek;
žartovne prísl. k 1: ž. povedať zo žartu;
žartovnosť -i ž.
žartovne prísl.
žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne) • žartom: žartovne, žartom prehodil pár slov • vtipne • humorne • humoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná téma • prekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťu • figliarsky • šibalsky • expr.: huncútsky • furtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázok • hovor. špásovne • expr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskoch • nár.: podkúšavo • prehárčavo • subšt. švandovne • subšt. a vulg. srandovne
porov. aj žartovný 1
1. veselý, humorný, vtipný. ž. tón, ž. spôsob, ž-á poznámka, ž-á pieseň, ž-á príhoda;
2. rád žartujúci: Nebolo nad neho milšieho a žartovnejšieho človeka. (Jégé) Dozorca, Šimon Húšťava, bol žartovný a priateľský. (Ondr.)
3. konaný, vykonaný zo žartu, nie s vážnym úmyslom: I zavŕši žartovnou uštipačnosťou. (Tim.);
žartovne prísl. zo žartu, žartom; nie vážne: ž. niečo povedať, pripomenúť; ž. sa niekomu pohroziť;
žartovnosť, -ti ž.
1. žartovná nálada; žartovanie: Usmieval sa žartovnosti svojho pána. (Šolt.)
2. vlastnosť niečoho žartovného, veselosť, humornosť
žartovne p. žartovný