žart -u m. veselý výrok al. skutok, vtip: dobrý, hlúpy, hrubý, aprílový ž., rozprávať, vystrájať ž-y; povedať niečo zo ž-u nie vážne
□ robiť ž-y žartovať
● robiť si z niekoho ž-y uťahovať si; nie sú s ním ž-y a) je vážny b) je nebezpečný; s tým nie sú ž-y a) treba to brať vážne b) je to nebezpečné; ž-y nabok! nežartuj(me)! → obrátiť niečo na ž.; nepozná ž-y a) je vážny b) je nebezpečný;
žartík -a m. zdrob. expr.
žart -tu pl. N -ty I -tmi/-tami m.
utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žart • urobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakov • expr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúť • hovor. expr.: vystreliť si • streliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého apríla • pouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
žart, -u m. jazykový (hovorený al. napísaný) prejav al. niečo (skutok, čin) nemyslené vážne, ale majúce za cieľ vyvolať, vzbudiť veselosť, smiech; vtip: hovoriť, rozprávať ž-y, dobrý, slabý, hrubý, neslušný, hlúpy, surový ž.; robiť, vystrájať, stvárať ž-y; zasmiať sa na ž-e
● okrem (krem, bez) ž-u naozaj; zo ž-u nie vážne; ide mu, je mu do ž-u je veselý, je dobrej vôle, má dobrú náladu; to nie je ž., to nie je do ž-u je to vážne; ž-y nabok! nežartuj, nežartujme, pristúpme k niečomu vážne; tu (už) prestávajú (všetky) ž-y treba začať postupovať vážne, treba zmeniť tón ap.; robiť si (strúhať si) ž-y z niečoho, z niekoho vtipkovať; uťahovať si z niečoho, z niekoho; obrátiť, obracať niečo na ž. spôsobiť, spôsobovať, že sa niečo chápe ako žart; brať niečo na ž. nepokladať za vážne, za dôležité; nepoznať, neznať (v niečom) ž-y (ž-u) postupovať vážne, prísne; nie sú s ním ž-y, nerozumie ž-u je popudlivý, berie všetko vážne; s tým nie sú ž-y treba to brať vážne; je to háklivé, nebezpečné ap.; aprílový ž., aprílové ž-y bláznivo, rozpustene veselé výčiny, ktoré sa robievajú prvého apríla;
žartík, -a i žartíček, -čka m. zdrob. expr.
žart [ža-, že-] m výrok, skutok vzbudzujúci smiech, vtip: zierti aby takowe s jinich myela czinit nez ze mne (KORLÁTKA 1541); žadas-ly žertowat, rowneho mass hledat, kdo twim žertom rozumj (BV 1652); utessene zartj na mrawnjch swedčya (KoB 1666); mame rozkoss w spani, w žartoch (GV 1755); mnozy krestane slowo boske w žart a w posmech uwadzagu, za negake toliko rozprawki, ffabule domniwagu (MS 1758); facetum: žert; jocus: žert; logos: slowo, žert (KS 1763) L. brať na ž. nebrať vážne: vam dawam na vedomy s timto mym psanym, žebi ste si na žiart nebraly, co se vam piše (ĽUBIETOVÁ 17. st E); činiť ž. z koho robiť si posmech z niekoho: illudo, illudere: posmjwám se nekomu, posmech a žart z neho činjm (KS 1763) F. post factum poenitet actum: hrjch zpočatku žert, na koncy ged (SiN 1678); -ový príd: skutky kazatelowe comedianssty a kauklerssty od sebe widawagi, ano, y mnohdy časte laskotne smjssky a zartowe klewetky swogjm posluchacom predkladagj (WO 1670)