žalosť -i ž. kniž. žiaľ, bolesť, bôľ, smútok: veľká ž.; prežívať, znášať radosti aj ž-i
žalosť -ti -tí ž.
smútok stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou: zmocňoval sa ho veľký smútok • zármutok: spôsobiť niekomu hlboký zármutok • clivota • clivosť: pochytila ho clivota, clivosť • žiaľ (veľký smútok): plakať, piť od žiaľu • ľútosť (duševná bolesť): ľútosť za priateľom • svetobôľ (nespokojnosť so svetom, životný pesimizmus): romantický svetobôľ • bôľ • bolesť (duševné utrpenie): bôľ, bolesť za rodičmi • chmúra (smútok v tvári): chmúra mu prešla po čele • kniž. žalosť: prežíval žalosť zo straty blízkeho • poet.: stesk • trud (Rázus) • rmut (Figuli) • nár. pokora (Kukučín)
žalosť p. smútok
žalosť, -ti ž. smútok, žiaľ, bolesť, bôľ: Krátka radosť, dlhá žalosť. (prísl.) Sú i väčšie žalosti na svete, ako je strata pokladov. (Jégé) Moje srdce žalosť ryje. (J. Kráľ)
žalosť ž zármutok, žiaľ: weliku zalost na tom mam, ze se mam s gruntu Wassi Milosty stehowati (VARÍN 1567); o, Gežissy, degž radosti, bez žalosti, dogyti, kdež wsseho dosti (CC 1655); dobra wdowa, magicze ginu starost a žalost, nechtela to trpet, y dala mu prez hubu, aby mlčzal (BRATISLAVA 1681); (umierajúcemu) z temnosty k swetlu gdess, z zalosty do radosty se vbirass (AgS 1708); z druheg strani obkličuge mesto to potok Acheron, to gest potok žalosti a bolesti (MiK 18. st)