žid -a mn. -ia m.
1. vyznávač náboženstva opierajúceho sa o Starý zákon a uznávajúceho jediného Boha, izraelita
2. Žid príslušník (starovekého) izraelského národa
● skúpy ako ž. veľmi;
židovka -y -viek ž.;
židovský príd.: ž-é náboženstvo; ž. cintorín; ž. jazyk hebrejčina
● je tu ako v ž-ej škole veľmi hlučne;
židovsky prísl.: rozprávať (po) ž.;
židovstvo -a s.;
židko -a mn. -ovia m. zdrob. expr.;
židovčička -y -čiek ž. zdrob. expr.
Žid Žida pl. N Židia m. (príslušník národa)
žid žida pl. N židia m. (vyznávač náboženstva)
vypočítavec hovor. vypočítavý človek: zištný vypočítavec • zried. zištník (Jesenská) • obyč. pejor.: prospechár • špekulant: politický špekulant • pejor.: ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • mamonár • chamtivec • hrabivec • žid • židák • kniž. utilitarista
p. aj ziskuchtivec, prefíkanec
ziskuchtivec pejor. človek bažiaci po zisku • pejor.: prospechár • chamtivec • mamonár • hrabivec • skývražník • žid • židák • ziskožravec (Urban)
žid 1. vyznavač židovského náboženstva • izraelita • hovor. pejor.: izák • icík • židák
2. p. ziskuchtivec
žid, -a (v oslovení žid, expr. i žide), mn. č. židia m.
1. príslušník, vyznavač izraelitského náboženstva (napr. v európskom prostredí charakterizovaný aj rasovou odlišnosťou, príslušnosťou k semitskej rase): Pre tých tam nebol židom, pre týchto zas nie je kresťanom. (Vám.) U nás: notár — žid, richtár — žid, kupec — žid, árendátor — žid, doktor, fiškál — samý žid. (Taj.) Ale čo budeme sa tu po stajniach túlať. Poďme k židovi (Kuk.) do krčmy; hovor. expr. zarastený ako ž. veľmi; trhuje sa ako ž. (Tim.) veľmi sa jedná; horší od ž-a (Tim.) skúpejší, lakomejší; Ej, žide, bojíš sa, pravda? (Ráíz.)
2. Žid, -a, obyč. mn. č. Židia m. príslušník (starovekého) izraelského národa: Narobia hluku ako Židia pri obliehaní Jericha. (Letz)
● večný Ž. Ahasver;
3. zried. (žid, -a) druh detskej hry: hrať sa na ž-a;
židovka, -y, -viek ž.;
židovský príd.: ž-é náboženstvo; ž-á reč, ž. jazyk hebrejčina;
židvosky prísl.: rozprávať (po) ž.;
židovstvo, a- str.
1. súhrn charakteristických vlastností židov (obyč. z rasovej al. náboženskej stránky): Prečo ju (Evu) nevohnať do sveta, kde bude skryté jej židovstvo? (Jaš.)
2. hromad. židia: masy ž-a (Vám);
židík, -a, mn. č. -ci i židko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;
židovčíčka, -y, -čiek i židovôčka, -y, -čok ž. zdrdob. expr.;
židisko, -a, mn. č. -ovia str. i m. zvel. pejor.
žid m 1. príslušník semitskej rasy, vyznávač izraelitského náboženstva (opierajúceho sa o Starý zákon a uznávajúceho jedného Boha): ubige-li zid krestana, pakliz by krestan zyda ubil (ŽK 1473); Assffera mandat widal, abi zmordowali a zhladili wsseckich židuw, od maleho ass do stareho (MS 1758); recutitus: obrezany gako žid aneb Turek (KS 1763); sabbatarius: sobotnjk, žid, et sobotu swetjcy (CL 1777); cestu zacinass ze židma za cesnekom a cibulu (MiK 18. st) 2. Žid príslušník (starovekého) izraelského národa: Žide w zhromaždenjch kožky neobrezane na muskem ude obrezuwagj (KoB 1666); prichod Židum zwestowaty budu geho predchudcowe; Židy w Starim zakone rozlične swatky swetili (Le 1730); Hebraeus: Žid (KS 1763); -ovka, -ovkyňa ž: postretla mne tato dobre widena dewečka, padnuce k noham mym, prosyla, aby mohla se mnu gjt, nebo powidala, žeby židowkiňa byla a rada by krestanku zustala (ŽA 1732); negsu židówki gako ženi aegyptske; a powolag tu židowku, aby dobrowolne priwolila bydleti se mnu (KB 1757); potom wssecj sadnau za stul a gednomu každemu dawa židowka po poháre madowca aneb wjna (BT 1758); -ovský príd: ma swog plasscek na sobe mjti a swog zydowsky klobucek take na hlawe (ŽK 1473); wssecko pokolenj lidske pochazy anebo s pohanskeho anebo z židowskeho korene (SP 1696); napis napisany literamy reckimi, latinskimy a židowskimy (Le 1730); iudaicius: židówsky; synagoga: židówska sskola, zhromáždeni, aneb stareho zakona kostel; hebraicus: židóvsky (KS 1763); (Ježiš) na wulu židowsku odewzdany gest (BlR 18. st) L. ž-á kragina Palestína: Palestina: zaslibena zem, židowska kragina (KS 1763); skutky ž-é zbierka židovských náboženských zákonov, talmud: Talmud: skutki židowske (KS 1763); -ovsky prísl: nie sice w gednu hodjnu, ale podle prihodnostj, kdj mluwjlj žydy, mluwjlj žydowskj (CS 18. st); po -ovsky prísl výraz: a mali nad sebu krala Ángela propásti, ktery má méno po židovsky Abadon (KB 1757) iudaice: po židowsky (LD 18. st); -ovstvo [-o, -í] s 1. hromad židovské spoločenstvo, židia: zlost židowstwa prchliweho (KoB 1666); tady ty, ktery su w židowstwu, nech utekagu k horam (KB 1757); w neghlawnegssem nekdy celeho židowstwa meste Jeruzaleme (MS 1758) 2. učenie o ž-och (z rasovej al. náboženskej stránky): Mahomet, wogensky člowek, wimislil sobe nowe naboženstwj, zmyssane z židowstwa, krestanstwa a pohanstwa (OP 1685); tento Samson byl figura Krysta, kteri žjdowstwo opustil (TRNAVA 1702); s. Pawel aposstol w židowstwu se zrodil a w zakone gegich winaučeny; (sv. Pavol) hned zanechal židowstwo a na wyru Krysta Pana sa obratil (DuR 1719); hebraismus: židowstwo (KS 1763); iudaizmus: židowstwi (LD 18. st)