Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

žid -a mn. -ia m.

1. vyznávač náboženstva opierajúceho sa o Starý zákon a uznávajúceho jediného Boha, izraelita

2. Žid príslušník (starovekého) izraelského národa

skúpy ako ž. veľmi;

židovka -y -viek ž.;

židovský príd.: ž-é náboženstvo; ž. cintorín; ž. jazyk hebrejčina

je tu ako v ž-ej škole veľmi hlučne;

židovsky prísl.: rozprávať (po) ž.;

židovstvo -a s.;

židko -a mn. -ovia m. zdrob. expr.;

židovčička -y -čiek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Žid ‑a mn. ‑ia m. (príslušník národa); Židovka ‑y ‑viek ž.; židovský
žid ‑a mn. ‑ia m. (vyznávač náboženstva); židovka ‑y ‑viek ž.; židovský; židovsky prísl.; židovstvo ‑a s.; židko ‑a mn. ‑ovia m.; židovčička ‑y ‑čiek ž.

Žid Žida pl. N Židia m. (príslušník národa)


žid žida pl. N židia m. (vyznávač náboženstva)

-d/2159363±13498 3.01: substantíva m. živ. N sg. 75117→73975
+699
−704
Richard/10254 David/8558 lord/4747 Edward/4297 Dávid/3536 sused/2196 Ferdinand/2051 had/1897 Eduard/1889 Roland/1662 Žigmund/1596 Žid/1528 Fred/1431 Bernard/1318 Metod/1238 Ford/2017→1227
+386
−428
Ted/1101 Freud/1046 Brad/981 (110/21422)

-id/21827±119 5.86: substantíva m. živ. N sg. 15245→15222
+17
−30
David/8558 Dávid/3536 Žid/1528 žid/606 Leonid/428 invalid/194 Kid/161→138
+17
−30
Kincaid/94 android/52 ostrovid/37 Šmid/34 druid/17

vypočítavec hovor. vypočítavý človek: zištný vypočítaveczried. zištník (Jesenská)obyč. pejor.: prospecháršpekulant: politický špekulantpejor.: ziskuchtivecziskožravec (Urban)mamonárchamtivechrabivecžidžidákkniž. utilitarista

p. aj ziskuchtivec, prefíkanec


ziskuchtivec pejor. človek bažiaci po zisku • pejor.: prospechárchamtivecmamonárhrabivecskývražníkžidžidákziskožravec (Urban)


žid 1. vyznavač židovského náboženstva • izraelitahovor. pejor.: izákicíkžidák

2. p. ziskuchtivec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žid, -a (v oslovení žid, expr. i žide), mn. č. židia m.

1. príslušník, vyznavač izraelitského náboženstva (napr. v európskom prostredí charakterizovaný aj rasovou odlišnosťou, príslušnosťou k semitskej rase): Pre tých tam nebol židom, pre týchto zas nie je kresťanom. (Vám.) U nás: notáržid, richtáržid, kupecžid, árendátoržid, doktor, fiškálsamý žid. (Taj.) Ale čo budeme sa tu po stajniach túlať. Poďme k židovi (Kuk.) do krčmy; hovor. expr. zarastený ako ž. veľmi; trhuje sa ako ž. (Tim.) veľmi sa jedná; horší od ž-a (Tim.) skúpejší, lakomejší; Ej, žide, bojíš sa, pravda? (Ráíz.)

2. Žid, -a, obyč. mn. č. Židia m. príslušník (starovekého) izraelského národa: Narobia hluku ako Židia pri obliehaní Jericha. (Letz)

večný Ž. Ahasver;

3. zried. (žid, -a) druh detskej hry: hrať sa na ž-a;

židovka, -y, -viek ž.;

židovský príd.: ž-é náboženstvo; ž-á reč, ž. jazyk hebrejčina;

židvosky prísl.: rozprávať (po) ž.;

židovstvo, a- str.

1. súhrn charakteristických vlastností židov (obyč. z rasovej al. náboženskej stránky): Prečo ju (Evu) nevohnať do sveta, kde bude skryté jej židovstvo? (Jaš.)

2. hromad. židia: masy ž-a (Vám);

židík, -a, mn. č. -ci i židko, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.;

židovčíčka, -y, -čiek i židovôčka, -y, -čok ž. zdrdob. expr.;

židisko, -a, mn. č. -ovia str. i m. zvel. pejor.

žid m
1. príslušník semitskej rasy, vyznávač izraelitského náboženstva (opierajúceho sa o Starý zákon a uznávajúceho jedného Boha): ubige-li zid krestana, pakliz by krestan zyda ubil (ŽK 1473); Assffera mandat widal, abi zmordowali a zhladili wsseckich židuw, od maleho ass do stareho (MS 1758); recutitus: obrezany gako žid aneb Turek (KS 1763); sabbatarius: sobotnjk, žid, et sobotu swetjcy (CL 1777); cestu zacinass ze židma za cesnekom a cibulu (MiK 18. st)
2. Žid príslušník (starovekého) izraelského národa: Žide w zhromaždenjch kožky neobrezane na muskem ude obrezuwagj (KoB 1666); prichod Židum zwestowaty budu geho predchudcowe; Židy w Starim zakone rozlične swatky swetili (Le 1730); Hebraeus: Žid (KS 1763); -ovka, -ovkyňa ž: postretla mne tato dobre widena dewečka, padnuce k noham mym, prosyla, aby mohla se mnu gjt, nebo powidala, žeby židowkiňa byla a rada by krestanku zustala (ŽA 1732); negsu židówki gako ženi aegyptske; a powolag tu židowku, aby dobrowolne priwolila bydleti se mnu (KB 1757); potom wssecj sadnau za stul a gednomu každemu dawa židowka po poháre madowca aneb wjna (BT 1758); -ovský príd: ma swog plasscek na sobe mjti a swog zydowsky klobucek take na hlawe (ŽK 1473); wssecko pokolenj lidske pochazy anebo s pohanskeho anebo z židowskeho korene (SP 1696); napis napisany literamy reckimi, latinskimy a židowskimy (Le 1730); iudaicius: židówsky; synagoga: židówska sskola, zhromáždeni, aneb stareho zakona kostel; hebraicus: židóvsky (KS 1763); (Ježiš) na wulu židowsku odewzdany gest (BlR 18. st)
L. ž-á kragina Palestína: Palestina: zaslibena zem, židowska kragina (KS 1763); skutky ž-é zbierka židovských náboženských zákonov, talmud: Talmud: skutki židowske (KS 1763); -ovsky prísl: nie sice w gednu hodjnu, ale podle prihodnostj, kdj mluwjlj žydy, mluwjlj žydowskj (CS 18. st); po -ovsky prísl výraz: a mali nad sebu krala Ángela propásti, ktery má méno po židovsky Abadon (KB 1757) iudaice: po židowsky (LD 18. st); -ovstvo [-o, -í] s
1. hromad židovské spoločenstvo, židia: zlost židowstwa prchliweho (KoB 1666); tady ty, ktery su w židowstwu, nech utekagu k horam (KB 1757); w neghlawnegssem nekdy celeho židowstwa meste Jeruzaleme (MS 1758)
2. učenie o ž-och (z rasovej al. náboženskej stránky): Mahomet, wogensky člowek, wimislil sobe nowe naboženstwj, zmyssane z židowstwa, krestanstwa a pohanstwa (OP 1685); tento Samson byl figura Krysta, kteri žjdowstwo opustil (TRNAVA 1702); s. Pawel aposstol w židowstwu se zrodil a w zakone gegich winaučeny; (sv. Pavol) hned zanechal židowstwo a na wyru Krysta Pana sa obratil (DuR 1719); hebraismus: židowstwo (KS 1763); iudaizmus: židowstwi (LD 18. st)

Žid Žid
žid
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) žid
G (bez) žida
D (k) židovi
A (vidím) žida
L (o) židovi
I (so) židom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) židia
G (bez) židov
D (k) židom
A (vidím) židov
L (o) židoch
I (so) židmi

Žid
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Žid
G (bez) Žida
D (k) Židovi
A (vidím) Žida
L (o) Židovi
I (so) Židom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) Židia
G (bez) Židov
D (k) Židom
A (vidím) Židov
L (o) Židoch
I (so) Židmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŽID sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 41×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
NOVÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 22×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 6×;
OĽŠAVICA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 4×;
STARÁ ĽUBOVŇA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 3×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 2×;
ULOŽA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 2×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 1×;
LEVOČA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

dokázať, že tento žid prouver que ce juif
môžete ma nazvať židom vous pouvez m'appeler juif
tento žid je vinný ce juif était coupable
z kresťanov a židov de chrétiens et de juifs
že tento žid je que ce juif était

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu