žiar -u m. vys. teplota vyžarovaná zo žeravého zdroja, horúčava: slnečný ž., ž. plameňa; odb. vys. teplota, pri kt. sa látky rozžeravujú;
pren. ž. lásky, nenávisti;
žiarový príd.: ž-á pec; archeol. ž. hrob so zvyškami spálených mŕtvych
žiar -ru L -re m.
horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosť • páľava: letná horúčava, horúčosť, páľava • spara • sparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracuje • expr. páľa: na poludnie bola veľká páľa • suchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnka • úpal: letný úpal • úžeh (Plávka) • znoj (Hviezdoslav) • zried. zápara (Čajak) • expr. zried. zvara (Žáry) • subšt. hic
2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťou • expr.: vara • var: obliala ma vara, obišiel ju var • expr. oheň
žiara 1. intenzívne svetelné vlnenie • jas: žiara, jas blesku • svetlo (prudké): slnečné svetlo ho oslepilo • poet. žiar
2. p. svätožiara 3. p. žiar1, svetlo1 1 4. p. lesk 3
žiar1 vyžarované teplo • horúčava • horúčosť: žiar, horúčava letného slnka • páľa • páľava: z pece vychádza páľava • úpek (slnečný žiar) • poet. opal • zried. žiara
žiar2 p. žiara 1
žiar1, -u, 6. p. -e m. (vysoká) teplota, páľa, horúčava šíriaca sa od ničoho (obyč. žeravého), vyžarované teplo. ž. slnka, ž. plameňa, ohňa; pren. Preto jej slová hynuli, spálené žiarom, takže ich Igor sotva stihol vnímať. (Jaš.) Šialený žiar ťa podnecuje. (Vaj.) Len prečo bezplodný mi horí v srdci žiať? (Jes.);
odb. vysoká teplota, pri ktorej sa látky (najmä kovy) rozžeravujú: taviť kov ž-om, zvárať vysokým ž-om; červený, biely, oranžový ž. stupne vysokej teploty prejavujúce sa červeným, bielym al. oranžovým sfarbeným;
žiarový príd.: tech. ž-á pec, ž-é kanáliky zariadenie na dosiahnutie žiaru (na pálenie, tavenie, vypaľovanie ap.); archeol. ž. hrob., ž-é pohrebisko so zvyškami spálených mŕtvych; poľnohosp. ž. systém, ž-á sústava, ž-é hospodárenie najmä v dávnej minulosti spôsob hospodárenia na pôde získanej vypálením lesa
žiar2, -i ž. bás. žiara: A nebom jasná pláva žiar. (Sládk.) Červená žiar odráža sa na oknách. (Ráz.)
žiar, žiara ž [žá-] 1. vyžarovanie, lesk, jas: (Boh) byl gako slunce žár (CC 1655); nitor: žára, gasnost (KS 1763); x. pren zarj swetla nebeskeho, oswetliž srdce každeho (KK 1709) o Božom milosrdenstve; daleko od tebe (Mária) postawenych oswetlugess žárami milosrdenstwa (BlR 18. st) utešuješ 2. svitanie: aurora: žare, gjtrny zore; matula: gjtrný záre (ASl 1740); pallantias: ránny žára (KS 1763); ulewenj bolesti sweg w rannjm žari hledal (PT 1796); žáre rozenymi gasnosti wzessla a slunce swe paprssleky na wrssjch hornjch ukazalo (HI 18. st) F. Marya se swjti gako zare gitrnj (BRATISLAVA 1722) vyžaruje milosrdenstvo 3. horúčava, páľava: podobno gest kralowstwy nebeske zrnu horčičnemu, kterežto w žare člowek sil na rolj swu (Le 1730) P. tpn Zar ( 1349), Ziar ( 1535 Žiar v Liptove VSO)