železník -a m. liečivá bylina rastúca v priekopách, na rumoviskách ap., bot. Verbena
železník -ka pl. N -ky m.
železník1, -a, mn. č. -ci m. zastar.
1. obrnený jazdec (vojka): nemeckí železníci (Karl.);
2. obchodník so železom, železiar: Kúpil (hák) v meste u železníka Stieglitza. (Ráz.)
železník2, -a m. druh liečivej rastliny; bot. ž. lekársky (Verbena officinalis)
železník m 1. remeselník pracujúci so železom, obchodník so železom, železiar: zeleznikuw obraly, v ktorich nassly bily penize w žite schowane (B. ŠTIAVNICA 1614 E); pacholek s tiemy wogankamy pil, mezytim przissly zelezniczy dwa, kterych ga až posawad neznami (SKALICA 1671); ferramentarius: zeleznjk (KS 1763); mercator ferrarius: železnjk (PD 18. st) 2. vojak opatrený pancierom, obrnenec: loricati: pancyrem odeni, železnjcý (WU 1750) 3. druh liečivej rastliny bot ž. lekársky Verbena officinalis: wezmy verbenu, to gest železniku w kwete, petružlenoweho bilya a korene borowičiek, usekag, teple we wrecussku na ledwj prilož (RT 17. st); uwar zeleznik, s tu wodu zmy howado, potom tež y okad s tym zeleznikom, spomozes mu (HK 18. st) 4. kameň obsahujúci železnú rudu, železná ruda: sidero poecilos: železnik kameň (KS 1763); -ový príd k 3: prileg k teg malvasii borakoweg, verbenae anebo zeleznikoweg a wlaskeho kuopru wodky (RT 17. st); -ícky príd k 1: na ratuze pred počtarmy obdržel priazen Elias Frivaldský, poctiweg žiwnosty skrze kupectwy zeleznické pri tomto meste (ŽILINA 1699); od truhly železnickej den 10 (SKALICA 17. st); marculus: zeleznjcké a kotlárske kladywka (KS 1763)