ťuťmák -a mn. -ci m. hovor. pejor. nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek, babrák;
ťuťmáčka -y -čok ž.;
ťuťmácky príd. i prísl.;
ťuťmáčik -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.
ťuťmák -ka pl. N -áci G -kov m.
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
ťarbák expr. človek, ktorý má pomalé, neobratné, nemotorné pohyby al. pomalé reakcie: je to ťarbák, nehodí sa na šport • expr.: ťarbavec • ťapaj • ťapák • nekaľavník • medveď • maco • motovidlo • hovor.: nemotorník • nešikovník • hovor. expr.: neogabanec • neohrabanec • neokresanec • neokrôchanec • neotesanec • pejor.: hebedo • kvargľa • nemehlo • hromotĺk • skydoň (Jesenská) • hovor. pejor.: ťuťmák • ťuťo • ťuťko (pomalý, ťarbavý v duševných prejavoch) • poleno • drevo • lekvár
ťuťmák p. ťarbák
ťuťmák, -a, mn. č. -ci m. hovor. pejor. kto sa správa, koná al. robí nešikovne, ťarbavo, pomaly, nešikovný, ťarbavý, pomalý človek, babrák (často v nadávke): A ty si kde bol, ty poleno? Ťuťmák si, a vraj majster na všetko! (Jes-á) Chudák, neborák, ťuťmák ťarbavý! (Fr. Kráľ);
ťuťmácky príd. i prísl.: jeho chovanie je ťuťmácke (Tim.);
ťuťmáčik, a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.
ťuťmák m pejor nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek, babrák: ingavus iners homo, qui vix os nouit magis tamen simulando, quam vere: tuťmák (PD 18. st)