Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

ťahať nedok.

1. držiac napínať (smerom k sebe): ť. lano (pri preťahovaní), neť-j, pretrhneš to!, ť. za vlasy poťahovať; deti sa ť-li za ruky; odb. ť. rúry, drôt zhotovovať predlžovaním

2. silou posúvať za sebou, premiestňovať al. ináč niečím pohybovať; konať takúto prácu: ť. sánky, čln; kôň nechce ť., ť. hore vrchom (na bicykli); ť. vodu pumpovať; ť. nohu za sebou pri chôdzi neohýbať v kolene; (nechcel ísť,) nasilu ho ť-li nútili ísť

3. hovor. expr. s vypätím pracovať, drieť: ť. za troch, nevládze ť. od rána do večera

4. namáhať, napínať (zrak): svetlo, farba, vzorka ť-á oči

5. posúvaním po povrchu viesť istým smerom: ť. sláčik, štetec, rovno ť-né čiary; ť. pešiakom

6. vyťahovať (význ. 1), vyberať: ť. žreb, kartu, otázku; ť. zub

7. prúdiť (význ. 2), viať, preťahovať: z hory ť-á príjemný chlad; neos.: zavri, ť-á! v peci dobre (ne)ť-á (nie) je dobrý ťah

8. vdychovať (význ. 1), vťahovať: ť. z fajky; expr. ť. rovno z fľaše hltavo piť

9. expr. preťahovať (význ. 8), predlžovať: ť. rokovanie donekonečna; (na plese) ť-li až do rána

10. lákať (význ. 1), vábiť: neos. ť-á ho domov; ide, kde ho srdce ť-á kde túži ísť

11. (rozvláčne) spievať, vyťahovať: falošne ť.

● ť. za jeden povraz vzájomne sa podporovať, pomáhať si; expr. ť. niekoho za nos klamať; ť. → nohy za sebou; ť. sa s niekým za prsty mať spory, nedorozumenia; ť. za kratší koniec byť v nevýhode; ť. niekoho z bryndze, z kaše pomáhať mu z nepríjemnej situácie; ť. za niekoho (horúce) → gaštany z ohňa; ť. rozumy z niekoho vyzvedať sa, vypytovať sa; ť. z niekoho niečo (ako) kliešťami ťažko sa dozvedať;

opak. ťahávať -a

// ťahať sa

1. byť posúvaný (ťahom), vláčiť sa, vliecť sa: ť-á sa za ňou vlečka, závoj

2. expr. mať spor, naťahovať sa, dohadovať sa: nebudem sa s tebou ť.

3. expr. namáhať sa, naťahovať sa: ť. sa s kufrom

4. rozprestierať sa (po dĺžke): dolina sa ť-á smerom na sever

5. popínať sa, vinúť sa: po múre sa ť-á vinič

6. byť vláčny: med, cesto, lep sa ť-á

7. expr. vliecť sa (význ. 2): ť-á sa z práce ustatý

8. expr. preťahovať sa, vliecť sa (význ. 3): proces sa ť-á už druhý rok

● niečo sa ť-á ako červená → niť niečím; ť-á sa s tým ako smola dlho mu to trvá, je pomalý;

opak. k 1 – 3, 5 – 7 ťahávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ťahať ‑á ‑ajú nedok.; ťahať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

ťahať sa ťahá sa ťahajú sa ťahaj sa! ťahal sa ťahajúc sa ťahajúci sa ťahanie sa nedok.

ťahať ťahá ťahajú ťahaj! ťahal ťahajúc ťahajúci ťahaný ťahanie nedok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť • chlopotiť sa • klopotiť • klopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrku • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa • plahočiť sa • robotiť • nádenníčiť • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri stroji • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za troch • expr.: katovať sa • strháňať sa • expr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v bani • subšt. makať

2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1

dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť

fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliť • smoliť • drúľať • cmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigarety • expr. zried. bagovať (Sloboda) • trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahať • poťahovať: ťahá už desiatu cigaretu • pejor.: kadiť • čmudiť • dymiť • smradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchať • expr.: bafať • bafkať • pufkať • pipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačky • expr. pobafkávať (si) • zried. fajkať • pren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočky • expr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)

fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať • prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok • duť • fučať • fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc • expr.: fujačiť • fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať • ťahať • poťahovať • prefukovať • predúvať • previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievky • nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovky • odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

kľukatiť sa kľukato, so zákrutami sa rozprestierať po dĺžke • hadiť sa • krútiť sa: cesta, chodník sa kľukatí, hadí, krúti pred nami • vinúť sa • ťahať sa (so zákrutami): rieka sa v diaľke kľukato vinie; cestička sa ťahá medzi skalami

p. aj krútiť sa 2

mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamuje • opájať • opantávať: les ho opantával opojnou vôňou • hovor. šialiť: víno šiali hlavu • expr.: omračovať • omárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniaze • vábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebe • ťahať: ťahal informácie od kolegov • expr.: drankať • drančať • pýtkať • vyťahovať • hovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekoho • kniž.: lúdiť • vyludzovať

3. p. klamať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ťahať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo za čo; koho, čo) držiac poťahovať: ž. niekoho za uši, ť. niekoho za rukáv, za kabát, za rameno; ť. niekoho za šticu, za vlasy šklbať, šticovať; Ťahal na seba perinu. (Taj.)

2. (čo, koho) vliecť za sebou: ť. sánky, ť. niečo na povrázku, na motúzku; Chlapci ťahali vozík. (Fr. Kráľ) „Len už poď domov,“ ťahala ho richtárka na ceste. (Taj.)

● hovor. ť. niekoho niekam za vlasy nasilu viesť; ť. niekoho po súdoch súdiť sa; ť. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným; arch. ť. niekoho na otázku (Tim.) spytovať sa ho na niečo; ledva ťahá nohy za sebou s námahou, namáhavo kráča, vlečie sa; ť. niekoho za nos, za nosom klamať, zavádzať; ť. niekomu medové motúziky (povrázky) popod nos dráždiť sľubmi;

3. (čo i bezpredm.) konať nejakú prácu vlečením, pohybovaním niečoho: traktor ťahá vlečku; Kone ťahali bričku. (Vaj.) Len tomu koňovi najviac nakladajú, ktorý ťahá najlepšie. (Tat.); ť. vodu pumpovať, čerpať; ť. pílu píliť; ť. mechy (na organe); ť. harmoniku hrať na harmonike; pren. šport. slang. ť. útok viesť útok, napr. pri futbale al. hokeji

● hovor. ť. za jeden povraz (koniec) vzájomne sa podporovať, spolupracovať, sledovať spoločný záujem; hovor. expr. jeden ťahá čihí (hijó), druhý hota nezhodnú sa; Každý ťahal v inú stranu (Kuk.) išiel za svojím záujmom, ináč konal. Všetci spolu ťahajú (Min.) sú zajedno, zhodujú sa; za kratšie ť. vyhýbať sa práci;

4. expr. pracovať s námahou, s vypätím síl, drieť: Za všetkých ťahať nebudeme. (Urb.) Ťahá ako koník. (Taj.)

5. hovor. namáhať, napínať: svetlo, farba ťahá oči;

6. (čo) ťahom dostávať von, vyberať zniekade, vyťahovať: ť. lós, žreb; ť. kartu (pri hre); ť. otázku (pri skúške); ť. niekomu zub trhať; ťahať písmo z vačku (Vaj); pren. zastar. Žena gazduje, on v meste ťahá plácu (Kuk.) poberá plat.

● hovor. expr. ť. niekoho z bryndze (z blata, z kaše) pomáhať niekomu z nepríjemnej situácie; ť. rozumy (tajomstvá) z niekoho vyzvedať sa; ť. z niekoho groš (Jégé) mámiť, usilovať sa dostať peniaze; ť. z niekoho niečo ako kliešťami s námahou sa od niekoho niečo dozvedať. vyzvedať sa;

7. (čo) vyrábať, zhotovovať rozťahovaním: ť. drôty; ť. vlákna; kuch. slang. ť. štrúdle (Tim.) vyťahovať cesto na závin;

8. viať, prúdiť: Z hory ťahal voňavý chlad. (Ondr.); neos. Ťahá — zavri oblok! (Vaj.) je prievan.

9. (čo i bezpredm.) vťahovať, vdychovať. sať: ť. z fajky fajčiť; Ondro ťahá do seba príjemnú vôňu dobrej polievky. (Tim.) Sŕňa schytilo cumlík do papuľky a ťahalo, ťahalo. (Mor.)

10. hovor. expr. ísť, kráčať, stúpať: Každý ťahá svojou cestou. (Kal.) Už aj ja domov ťahám. (Sládk.) Videl som ho, že hore dolinou ťahá. (Lask.)

11. (koho) lákať, vábiť, priťahovať: Robí všetko, k čomu ju vôľa ťahá. (Jégé) Srdcia nás ťahali do Tisovca. (Vans.)

12. (čo i bezpredm.) zdĺhavo, rozvláčne (až nepekne) spievať: ť. nôtu, melódiu, ť. pieseň; Otec ťahal hlbokým, miestami falošným hlasom. (Al.)

13. zried. (o vtákoch a zvieratách) hromadne, vo väčšom množstve sa premiesťovať, sťahovať sa, tiahnuť: Najviac mi je ľúto, keď sa začína zima odberať a prvé sluky ťahajú. (Vaj.)

|| ťahať sa

1. navzájom sa poťahovať, preťahovať, obyč. za ruky: Jedni sa za prsty ťahajú, druhí šibenice preskakujú. (Lask.)

● expr. ť. sa s niekým za prsty mať spory, škriepky;

2. expr. (s kym, o čo) prieť sa, naťahovať sa: ťahať sa o kufor (Jil.); Nebudem sa s tebou ťahať. (Jes.)

3. expr. (s čím) namáhať sa, naťahovať sa: ťahať sa s kufrom (Žáry); Ťahá sa s mechmi. (Min.)

4. byť vláčny, ťahavý: lep, smola sa ťahá; med, sirup sa ťahá; Pálené je samý med a škorica, mohol bys’ ho strihať, tak sa ťahá. (Tim.)

5. byť rozložený na väčšom priestore, najmä po dĺžke, rozprestierať sa, rozkladať sa, šíriť sa, vinúť sa: Rimavská dolina ťahá sa od Tisovca až k Rimavskej Sobote. (Vaj.) Popri ceste ťahajú sa rady stromov. (Kuk.) Hore stenou sa ťahá zimozel. (Vaj.) Hmla sa ťahá po zemi. (Urb.) Vôňa sa ťahala vzduchom. (Jes.); pren. Zúfalstvo sa ťahalo z domu do domu. (Fig.)

6. hovor. pomaly kráčať, uberať sa: Ukradomky sa ťahal do dvora. (Taj.) Anula sa ťahá už zrána ustatá. (Laz.) Jano sa po nedeliach ťahá do Orendáčov. (Tat.)

7. (o čase) pomaly sa míňať, plynúť: Čas sa ťahal ani smola. (Ráz.) Dni sa ťahali ako med. (Jil.)

8. dlho trvať, byť zdĺhavý, preťahovať sa: Proces sa už štrnásť rokov ťahá. (Stod.) A voľba sa len ťahá do nekonečna. (Podj.)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

ťahať [ťa-, tia-, ťa-] ndk
1. koho za čo, čím držiac poťahovať niekoho: ta gista Katrena mluwila, by mne (:preg:) y klyesstěmy maly tahati, wssakže na gjneho nemužem (:preg:) poweděti než na Yanka (BACÚROV 1641) pri mučení; Zagac Ondro když lahnut nechtel, kdi uradnjk ho chitil za ssticu a tiahal ho dolu (OZDÍN 1754); Iano z mlinarom (barbiera) negprwe do piwnicze za ruku tahaly, že sa chcegu s nim zmerit (TURIEC 1756); pes skočil na gég lúžko i počal hú ťahať za rukáw (DS 1795)
2. koho, čo kam vliecť za sebou niekoho, niečo: czo dela tiahaly messtany do kostela, dane gim piwa; panom messtanom dano piwa, kdy chodyly slzage rubaty y kdy gich tiahaly na moste (ZVOLEN 1635; 1645); drabom, čuo meske plti hore tahali, chleba (ŽILINA 1716); když ho do chiže tiahali, pryskočil mlinarowie Palo a z ruku uradnjkowich a hajduchowich witrhol Zagac Ondrega (OZDÍN 1754); (prorok) k oltary tahal tuto obet ku zabity (PeP 1771);
x. pren pokrus zloho bezbosnyika ruki a tzahaj ho do prava tvardoho (DŽ 1752) súď ho; žena neboha hudobna bila, nemela se s czim odkupit a ruki gih (sudcov) poslatit a postriblicz, preto nemilosrdne gu na smrt tahali (SJ 18. st) odsúdili
F. nebude was daleg Ciprian tjahatj (OCh 17. st) nebudete trpieť na podagru; naposledy zahuben bude, kdokolwek Boha za prst tahat chce (PP 1734) pokúšať, klamať
3. čo konať nej. prácu ťahaním, vlečením: fatens z nebohim Katrencžikom ssnurou tyahal w tom dyele medzy dwuma syaty (LIPTOV 1691) meral; gak si musel sieti pres celu noc tahati a roztahowati, awssak si predca nic nebil zlapil (MS 1758); gežte chlapcúw učá weslá tahat (PT 1778) veslovať; (býk) bude lepssje nežli wul garmo tjáhať (PL 1787)
L. podle prawidla linege tyaha (KoB 1666) kreslí
F. geden na hajz, a druhy na cžahy tahal (SKá 18. st) o nezhodách, jeden čihí, druhý hota
4. čo, koho ťahom dostávať von, vyťahovať niečo: dlžni sme tahati vino, pivo a v majeri jasle spravovat (LISKOVÁ 16. st LP); naostatek musel z hewermi vodu z pergfelzny tehati a rudu dobyvati (BOCA 1610); (úradník) yacžmen dal žaty, yako y konope tahaty (BLATNICA 1649) vytŕhať; nagemniku, kdy vodu z meskeg studni tiahal, d 18; daly sme Mathegu, ktery pana farara z wody pomahal tiahat, wina (KRUPINA 1687; 1709); pan Jeszenszky to chcel, abi losi tiahalj (MARTIN 1731); kdy se pan barwier zo zeme schapal, nagprw koczprd swug tiahat chtel (TURIEC 1746);
x. pren gako s tizden na faru beha, odtud sa sudi, že pleban 12 zlati na sebe a 12 zlati na nu caha (BATIZOVCE 1760) platí
F. ginakssie techda neucžinte, gestli chczete ssarhuownu obiti a messtok natiahati (B. ŠTIAVNICA 1639) neplatiť pokutu
5. čo vyťahovaním čistiť niečo: dali sme, kdy studnu teahaly, wina sex 12 (KRUPINA 1711)
6. čo (na čo) rozťahovaním, naťahovaním zhotovovať z niečoho niečo: zlatnicky remeny, čuo druot tyahagu (KRUPINA 1721); wlnu na niti tahagú ženi (PT 1778)
7. čo vťahovať, vdychovať niečo: tu nachazi se stwora z nosom wodu do hlawy tahagycy a túto dluho w hlawe držicy (KrP 1760); tabak do nosu tahat (RPM 1795) šnupať;
x. pren gus z mlékom prsú materinskích zlost do seba ťaháme (SJ 18. st) nasávame
F. on fortielne se mnu pokračuge, gazik naspatek tyaha a slib russy (PUKANEC 1793) nedodržiava slovo
8. kam ísť, kráčať, smerovať niekam: z noczu tyahal do Illawy (ILAVA 1660); gednemu drabu, ktery tahal za Janom acž na Babinu, d 6 (KRUPINA 1684);
x. pren wssak wam bol syn, mohli ste ho pritahowat, rowno ste tjahali, wssecy ste zle gazduwali (SUČANY 1757) boli ste rovnakí; a cy znate, wy starsse, kam guss cahate, ku smrcy (SJ 18. st) uberáte sa, chradnete
9. koho priťahovať, vábiť, lákať niekoho: tento chtěl nás tgahať na starge cynze (P. ĽUPČA 1689); z kralowstwy do králowstwy putuwány tahá geho (PT 1778); -ávať frekv k 4: kluc, s kterim wodu zo studne tyahawali, (Jano Malý) uchitil (PRÍBOVCE 1764); ťahať sa ndk
1. za čo navzájom sa poťahovať, naťahovať: na zemi sa wespolek pasowali a za wlasi tyahali (T. DVORY 18. st)
F. ť. sa za prst s kým mať spor, škriepiť sa s niekým: žadni se s nym (s Bohom) nemuže za prst ťáhať, žadni geho wuly se proťiwiť (PP 1734)
2. cez čo preťahovať sa, preliezať cez niečo: to sem slissela od sluhy Margetana, že widel kaprala skrz oblok se tiahaty do domu Marieninho (JELŠAVA 1688); fatenska gu, kdj s komorj sa ces oblok kuchinskj tjahala, zastihla (KRUPINA 1745)
3. byť vláčny, ťahavý: oleg gest masni, preto se lechko prihituge a teče ňe po kapke, ale se ťahá (PR 18. st)
4. mať istú dĺžku: aby se sukno tyahalo zdluže na petadwacet loktuw, czo kdiby nekdo umenssil, ma bity trestany (LIPTOV 1686)
5. šíriť sa, siahať: tento mor (moci) tahá se až do poslednég obce (PT 1778); (medza) taha se k nowe meczy zemnj (HRANOVNICA 18. st)
6. dlho trvať, preťahovať sa: neprjgemne nasleduwky, ktere by z prawotenj, kdyby se ono dlaužegj bylo tahalo, wypljwaly (PUKANEC 1795)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ťahať: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

ako ja a ťahaj ich ≈ comme moi, et tire -les
a ťahám do izby ≈ et la tire vers la chambre
čo nás môže ťahať ≈ qui peut nous tirer vers
ho ťahal k dverám ≈ l'entraîna vers la porte
vedia, že jeden ťahá ≈ savent que l'un tire
zopakujme si to, ťahaj ≈ répétons ce mouvement, marche

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a ťahal som ho ≈ a táh jsem ho
Gelnaj a ťahá Biegla ≈ Gelnaj a tahá Biegla
len sa ťahal od ≈ jen se odplazil od
mu odtiaľ ťahala jazva ≈ mu odtut thla jizva
retiazku a ťahal som ≈ řetízek a táh jsem
sa mu odtiaľ ťahala ≈ se mu odtut thla
Teraz ťahaj do Bystrice ≈ Teď mašíruj do Bystrice
večne ťahala do Mikuláša ≈ věčně tíhla do Mikuláše
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

Hans a Konrád ťahali ≈ Hans and Konrad hauled
hlavou a ťahá ma ≈ head and pulls me
ich ťahá z ich ≈ drags them from their
plece a ťahala ho ≈ shoulder and dragged him
ruku a ťahá ju ≈ hand and drags her
ruku a ťahal ho ≈ arm and dragging him
ruku a ťahal ju ≈ hand and dragging her
zápästie a ťahala ho ≈ wrist and dragged him
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu