ťažoba -y -žôb ž. ťaživý pocit, nevoľnosť: ť. od žalúdka, pocítiť ť-u na srdci
ťažoba -by ťažôb ž.
mdloba strata vedomia • bezvedomie: prebrať sa z mdloby, z bezvedomia • mrákota (obyč. mn. č.): ešte vždy je v mrákotách • ťažoba
slabosť 1. nedostatok fyzickej sily; ťaživý pocit • slabota: chvíľková slabosť, slabota • nevoľnosť: prišla na ňu nevoľnosť • ťažoba: ťažoba od žalúdka • nemohúcnosť • bezvládnosť • nevládnosť • zastaráv. nevláda: ruky jej padli od nevlády (Kukučín) • malátnosť • bezmocnosť
2. p. slabina
ťažoba p. mdloba, slabosť 1
ťažoba, -y, -žôb ž.
1. nepríjemný, tiesnivý telesný al. duševný stav, nevoľnosť, slabosť, mdloba: ť. od žalúdka; pocítiť ť-u; prišla (doľahla) na mňa ť.; Stano skúsil ťažobu pocitu, že vlastne nie je nikde doma. (Vaj.)
2. ťarcha. ťažkosť, starosť: Anna cítila celú ťažobu jeho závislého postavenia. (Vaj.) Kuchyňa mi najväčšiu ťažobu robí. (Taj.);
ťažôbka, -y, -bok ž. zdrob. expr. oslab.
čežoba p. ťažoba
ťažoba ž [ťa-, ca-, te-, če-] 1. ťarcha, váha, náklad: vehes: gedného woza ťažoba; veterinus: robotny, pracowity, tažobu nosycy; gestamen: nosna tažoba; colossica onera: ťažobné ťažobi (KS 1763); Yežyssi, pod tažobu križa polamal sy pleca (BlR 18. st); x. pren mrawúw a slow ťažoba (BlR 18. st) sila L. ť-u nosiť, niesť (o žene) byť ťarchavá, gravidná: gravido: ťehotná bywám aneb samodruhá, ťažobu nosím, nesem (KS 1763) 2. ťažkosť, nepríjemnosť, starosť: Ywanyz Kunda oznamyl nam tesobu aneb nuczy, kteruz ma od sweho bratra (PLIEŠOVCE 1567); wjducz na nem czasobu, dal se(m) mu tri zwrchumenowane zlate (TRENČÍN 1604); w teyto mogey tazobe prosil sem pana richtara, zebi my dal dwuch senatorou (ZVOLEN 1621); na kolena padame a suplikujeme o našu krivdu a čežobu (ŠIROKÉ 1774 LP); x. pren aby mey dussi nebyla tiezoba (P. ĽUPČA 1509) F. byť na, za ť-u komu spôsobovať niekomu starosti, byť na obtiaž niekomu: molesto: obťažujem, za ťažobu sem, na ťažobu sem (KS 1763) 3. práv žaloba, sťažnosť: neb ste raczyly bily sue tiezoby a skody nam oznamity (BOJNICE 1565 E); pryssly meho pana chudy lyde oznamuwat swu welku tezobu, ze sta pobanthowany od pohanow y take skrze ohne (ŠÁŠOV 1578); horny gmenowany susedy težobu pred namy činycze z strany popaleniny, že by se skrze dopussteny božske ohen od nych wynssiel (S. ĽUPČA 1619) 4. nevoľnosť, slabosť: balsam z bjlych ružj gest wyborna medicina w težobach srdce (SR 17. st); w ten cas na tretyi dyen tyazobu mala Zoffa (KRUPINA 1740); pozatim na nj tažoba prissla a mdloba (PUKANEC 1787); -ečka dem k 1: pondusculum: ťažobečka, wážečka (KS 1763)