ťažký ťažší príd.
1. kt. má veľkú hmotnosť, váhu, op. ľahký: ť. náklad, ť. kufor; ť. priemysel vyrábajúci výr. prostriedky; ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a úplné zariadenia závodov; voj. ť-é zbrane s veľkým kalibrom; chem.: t. vodík izotop vodíka, deutérium; ť-á voda zlúčenina ťažkého vodíka s kyslíkom; šport. ť-á atletika vzpieranie, zápasenie, pästiarstvo
2. vyrobený z ťažkých materiálov, masívny, op. ľahký: ť. nábytok, ť. brokátový záves;
pren. ť-á ruka
3. namáhavý, neľahký, vyčerpávajúci, op. ľahký: ť-á práca, ť. problém, ť. život; ť-é podmienky zlé, op. dobré
4. kt. má intenzívny účinok, silný, veľký: ť-á porážka, ť. trest, ť-á choroba; ť. zápach; ť. vzduch ťažko dýchateľný; ť-é jedlo ťažko stráviteľné
5. bolestne doliehajúci, ťaživý, tiesnivý: ť-é následky, ť. osud, ť-é časy, ť-é myšlienky, ť-é sny
6. hovor. expr., často iron. významný, dôležitý: ť. káder, ť-á šarža; ť. frajer veľký
● expr. ť. ako cent, ako hrom veľmi; mať ť-é viečka byť ospalý; má ť. → jazyk; ť-é peniaze veľká suma; (ne)robiť si ť-ú hlavu z niečoho (ne)robiť si starosti; s ť-m srdcom nerád; mať na niekoho ť-é srdce hnevať sa naňho, zazlievať mu; (je to preňho) ť. úder veľké nešťastie;
ťažko
I. ťažšie prísl. k 1 – 5 i vetná prísl. k 1, 3: ť. dosadnúť; ť. pracovať, ť. chápať; ť. chorý, ť. dostupný, ť. stráviteľný; ť. mu to padlo; je mu ť. od žalúdka; s tebou je ť. nedá sa dohodnúť
● horko-ť. ledva, len-len; je mu ť. na srdci, pri srdci, okolo srdca je smutný;
ťažkosť -i ž.
1. k ťažký: ť. nákladu, skúšky, obete
2. obyč. mn. čo sťažuje priebeh, fungovanie; nepríjemnosti: finančné, zdravotné t-i; zvládnuť nápor bez t-í
II. ťažko čast. vyj. pochybnosť, nedôveru, sotva, asi nie: prídeš? – asi ť.
*potiaž → správ. ťažkosť, problém
ťažkosť -ti -tí ž.
obtiaž správ. ťažkosť, ťarcha
starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable
2. p. starostlivosť
ťarcha 1. vlastnosť niečoho ťažkého, veľká hmotnosť niečoho • ťažkosť: ťarcha, ťažkosť nákladu • váha: strecha neuniesla váhu snehu • bremeno (ťažký náklad) • poet. oťaž (Hviezdoslav)
2. p. starosť1 1, záťaž 2
ťažkosť 1. p. ťarcha 1 2. p. starosť1 1, trápenie
trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenie • útrapy: vojnové útrapy • utrpenie: znášať utrpenie • trýzeň: duševná trýzeň • ťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkosti • muka (obyč. mn. č.): muky sklamania • súženie: znášať súženie • starosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostí • mrzutosť (obyč. mn. č.) • skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškou • expr. súžoba • poet. súžba: ľudská súžba • expr.: tortúra • hryzovisko • zhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzovisko • poet.: hryzoba (Figuli) • hryzota (Hviezdoslav) • expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovania • expr. peklo: má doma peklo • pren. očistec • hovor.: trampoty • patálie: každodenné trampoty • hovor. expr.: kríž • opletačky • mordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačky • zastar. obida • arch. trapy • subšt. trable: s autom mám ustavičné trable
ťažkosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, čo je ťažké: ť. nákladu;
2. čo sťažuje prirodzený, pokojný priebeh, prekážky, nepríjemnosti, bolesti: veľké ť-i, finančné ť-i, začiatočné ť-i; naraziť na ť-i; premáhať, prekonať ť-i; robiť niekomu ť-i; robí mi to ť-i ťažko, s veľkou námahou to robím;
ťažkostný príd.: ť-é triedy v ktorých je zatriedená fyzická práca podľa stupňa námahy
ťažkosť [ťa-, te-, ča-, če-, ce-] ž 1. vlastnosť niečoho ťažkého, váha, hmotnosť: težkost (:wažnost:) wecy dochazyme funtamj a wahamj (OP 1685); techdy se spadne woda na spodek na dno pre swogu tesskost (VK 1764); aby sa waha aneb tasskost skusila (WL 1789); pren veľkosť: gak welká tyasskost a gak welká wáha gest hrychu smrtedlniho? (PeP 1770) 2. adm ťarcha, (poddanská) povinnosť: nebudu moczi mjti na potomni čas žyadneho prawa ani tyaskosti (P. ĽUPČA 1633); my wsseczky tasskosty obeczne trpezlywe znassame (BÁNOVCE n. B. 1712); juž včil pak za takove dve dediny musime teškosti zbyvati (SELEC 1716 LP); teras jakovu terchu a čaškost maju doloženu na seba, žeby mohli znašat (VAVREČKA 1775 LP) 3. námaha: kdo bi bol priczina smrty geho, s tiasskosti sem to od nieho slissal (TRENČÍN 1590); yako sem ya s tasskostu to wiczudil, nebo driewa bjlo hrube (KRUPINA 1642); mi rozwazujice pilnejsi teskost roboti panskej, kteru wedla ulozenja urbarskeho powinni je jeden kazdi nalezite wikonat (N. SLOVINKY 1776 E) 4. nepríjemnosť: to ma pred richtarem a pred konsselmy bez wssy tezkoszty ucsinity (P. BYSTRICA 1506); na teškosti a škody naše nemuožeme jinemu po Panu Bohu všechmohucemu težobiti neš Osvicenosti Vašej (BOJNÁ 1564 LP); my pak, ktery od lukan platyme a slawnemu wydieku k welykeg pomoczy sme, na to ač posawad z welku tezkosty patryty sme musely (ZÁBORIE 1714); abi W. M. nas w tichto welikich čzasskostech politowaty raczila (V. KOLAČÍN 1721) 5. bolesť, ťažoba: co se dotiče meho zdrawy, ya gesste citym tesskost (vo) wsseckem tele mogem (ZÁTURČIE 1643); vcho nad paru octowu držety težkosty ussim polechčuge (HL 17. st); dimutha w sladkem wine warena a každe rano pita znamenite dobra gest proti tlačenj aneb tesskosti od zaludka a matky z nadimanj posslimu (RN 17.-18. st); gravedo: ťažoba, hlawi bolenj, ťažkost hlawi, bolest (KS 1763) 6. nemoc, choroba: nemuohol pritomen byti Mateg Matule pro nemocz a tesskost, ktera na nem byla (SLIAČE 1611); za sweho zdraweho rozumu a w dobreg meg pametj, ness do welikeg tyasskostj som upadol (N. MESTO n. V. 1647); Pan Buch taskost muorovu dopustil na Čzernu (JASENICA 1710) 7. práv žaloba, sťažnosť, ponosa: poručuje se, aby žaden sam sebe nepomstvil, ale svu težkost a žalobu pred cechmistrem a pred jinymi mistry oznamil (B. BYSTRICA 1633 CM); slissal, že by na Lehotsku mel tesskost, kdi rubal maso (KRUPINA 1675); prednesem predne mogu tasskost a kriwdy, ktere my moge pastorkine činj (PUKANEC 18. st)