Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

ťažiť1 nedok.

1. dobývať rudu al. iné nerasty a suroviny: ť. uhlie, ropu, drevo

2. využívať pre seba, koristiť: ť. z vojny; ť. zo situácie, z pomerov


ťažiť2 nedok.

1. zaťažovať (svojou hmotnosťou): ťažiace vrstvy snehu

2. doliehať (význ. 2), tiesniť: ť-í ho svedomie, pocit viny; nič ma neť-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ťažiť ‑í ‑ia nedok.
ťažiť sa ‑í nedok. neos.

ťažiť sa ťaží sa ťažilo sa ťaženie sa nedok. neos.


ťažiť ťaží ťažia ťaž! ťažil ťažiac ťažiaci ťažený ťaženie nedok.

-žiť/126429 3.19: verbá inf. nedok. 44080 žiť/24157 slúžiť/7568 snažiť/4649 žiť/1594 strážiť/1528 súťažiť/1311 ťažiť/865 žiť/800 snežiť/398 krúžiť/266 blížiť/205 množiť/186 súložiť/120 (22/433)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnicenaberať: naberal naftu do motoraodčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plynprečerpávať (čerpaním premiestňovať)

2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavaťťažiťbrať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situáciedostávaťpoberať: poberá, dostáva od spolku podporu


dobývať získavať ťažbou • ťažiťdolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlieexploatovať: exploatovať lesykopať: kopať ruduvŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudyban. rúbať: rúbať uhlie


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkoubyť na prekážkuzavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovaťmýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v cestebyť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiťbyť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sapľantať sapliesť samotať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážkyznemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovaťbrániťzamedzovaťzahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovaťbrzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


ťažiť sa neos. nemať chuť, vôľu, silu a pod. niečo urobiť • leniť sanechcieť sa: ťaží, lení sa mu učiť; nechce sa mu vstaťexpr. hnusiť sa: hnusí sa mu čo i len rukou pohnúť


ťažiť1 1. získavať (zo zeme) prírodné bohatstvá • dobývať: ťažiť, dobývať naftu, nerastydolovaťrúbať: baníci dolujú, rúbu uhliebagrovať (získavať bagrom): bagrovať piesok, rašelinuexploatovať: exploatovanie surovín

2. používať úplne vo svoj prospech • využívať: ťažiť z nešťastia inýchmať prospechmať zisk: má prospech, zisk zo všetkého, čo podniknekniž. profitovať: najviac z vojny profitovali obchodnícipejor. koristiť: koristia z dôvery kupujúcich


ťažiť2 1. p. trápiť 2. p. tlačiť 3


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ťažiť sa, -í neos. nedok. hovor. (komu s neurč.) leniť sa, nechcieť sa: ťaží sa im; Ťažilo sa mu opustiť spoločnosť. (Kuk.) Keby sa vám neťažilo robiť. (Jil.)

|| ťažiť si, -í, -ia (s neurč.) obyč. v zápore neťažiť si dať si námahu, nebyť lenivý: Ďurík aj s kurátorom neťažili si zájsť aj k inšpektorovi. (Taj.) Bratia si neťažili podujať dlhú cestu z Devína do Bratislavy. (Hurb.)


ťažiť1, -í, -ia nedok.

1. (čo) dobývať rudu, uhlie a iné nerasty al. aj iné bohatstvá prírody, dolovať, rúbať: ť. naftu, uhlie, meď; ť. porasty, lesy; ť. hlinu;

2. (z čoho) mať zisk, osoh z niečoho, využívať niečo: ť. z vojny, z hry, z okolností; Karpas chcel ťažiť z našej situácie. (Krno); šport. ž. z presilovej hry;

dok. vyťažiť


ťažiť2, -í, -ia nedok. (čo. koho i bezpredm.) váhou zaťažovať, tlačiť: Tenká ľanová priadza ťaží vreteno. (Kuk.);

pren. tiesnivo pôsobiť: Ticho až ťažilo. (Laz.) Neskôr ho začína ťažiť samota. (Pláv.);

dok. zaťažiť

ťažiť ndk spôsobovať, že je niečo ťažké: gemu dal try truhly skovat, gedna bola velmy taska a dve boly lachke, v gedneg, vim, že boly lajstra, ale ve dvoch čzo bolo a čzo w nich tažilo, to fatens nevy (JASENICA 1704); gravo: ťažjm, obťažugem, ťažobu kladem (KS 1763); ť. si robiť si starosti: Iosue ani do prachu kleknut sebe netažil, ale k sameg zemi dokleknul, a to na poli (Káz 18. st)


ťažiť sa [ťa-, tia-, te-] ndk neos nechcieť sa, leniť sa: jestli by se jemu tjažilo, techdy ma povin bytj fl 25 do pokladnice (CA 1709 E); komu sa netyažilo, tam klčowal a drewo odtud wozel (DRIETOMA 1720); wssak teži se psum orat, Ciganum žat, kauklyrum twrde mlatit (DuH 1723); piget: tažj se my, lenjm sy (KS 1763); on po trikrat wstal, neťažilo se mu wstati z postele (GK 1779)

ťažiť ťažiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo podnik, ktoré ťažia ou entreprise qui extrait
ťažiť z právnych predpisov profiter de la législation
tieto regióny by mali ťažiť ces régions devraient bénéficier

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu