ťaženie -ia s. kniž. výprava, obyč. voj.: vojenské, poľné ť.;
pren. publ. boj, kampaň: ť. proti politickým odporcom
ťaženie -nia -ní s.
ťaženie p. výprava
výprava cesta, obyč. väčšej skupiny ľudí s istým cieľom; jej účastníci: výskumná, záchranná výprava • expedícia: polárna expedícia • kniž. ťaženie (obyč. vojenská výprava): poľné ťaženie
ťaženie, -ia str. kniž.
1. výprava, obyč. vojenská: poľné ť., vojenské ť., križiacke ť. (Lask.);
2. len v spojení byť v poslednom ťažení (Heč.) lúčiť sa so životom, umierať
ťaženie [ťa-, ta-; -í] s 1. ťahanie: taženj wola a osla ze studnice (Kristus) netupyl a nehanyl (CS 18. st); x. pren skrze taženy nerozumie (Pán) taženi nasylne, ale duchowne, ktere se dege skrze kazany slowa božjho (CS 18. st) duchovné priťahovanie L. litier ť. písanie: zdali ne y liter taženj, známenj pacholatkum na prwni spatrenj diwne diwadla a potwory se zdagi (KoA 17. st) 2. pohyb vojska, vojenská výprava: pryssly byly raytary niektery do mesta, od kterich sme se chtely dowedet o taženy gegich (ŽILINA 1599); z listu wasseho zrozuměl sem, kterak se mate po taženi těchto wogen welikych (RUŽOMBEROK 1605); x. pren darmo gest lepssyho hotowenj k takowemu poslednjmu taženj hledati než smrti Páne, kterýžto z nebes na zemj prissel (ZP 1716) k poslednému kroku