ťahúň -a mn. N a A -e m. ťažné zviera;
pren. expr. mn. -i veľmi usilovný človek: neúnavný ť.
ťahúň -ňa pl. N -ni G -ňov m. (človek)
ťahúň G a A -ňa pl. N a A -ne G -ňov m. (zviera)
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
ťahúň p. kôň 1
ťahúň, -a, mn. č. -ne m. zviera hodiace sa pre záprah, ťažné zviera: Dobrý ťahúň je tento náš Gaštan. (Hor.) Používal koňa ako ťahúňa. (Ondr.);
pren. (mn. č. -ni) vytrvalý, pilný, veľmi usilovný človek: Tento húževnatý človek, ťahúň revolúcie, mal naozaj šťastie. (Jes-á)