švihák -a mn. -ci m. hovor. nápadne elegantne oblečený a nápadne sa správajúci muž, fičúr, elegán;
švihácky príd. i prísl.: š. výzor, š. mladík; š. sa správať;
šviháckosť -i ž., šviháctvo -a s.
švihák -ka pl. N -áci G -kov m.
krásavec pekný, krásny muž: vychýrený krásavec • hovor.: fešák • štramák: za mlada bol veľký fešák • hovor.: elegán • švihák (nápadne oblečený muž) • parádnik (muž, ktorý sa rád parádi)
švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegána • hovor.: fešák • štramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáč • expr. frčkár • pejor.: fičúr • seladón • trocha pejor. frajer • hovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandy • plejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panák • pánik • pánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)
švihák, -a, mn. č. -ci m. hovor. nápadne elegantne oblečený a nápadne sa správajúci muž, fičúr: veľkomestský š.;
švihácky príd. i prísl.: š. mladík, š. výzor, š. kabát, š-e fúziky, š-e šaty; obliekať sa, správať sa š.;
šviháckosť, -ti ž. šviháctvo: byť oblečený so š-ou;
šviháčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.