švárny príd
1. pekne vyzerajúci, pekného vzhľadu, pekný: i to fatens wi, že Jankovits Mikloš swogeg dczere abatitcze zemanske šati sswarne dal (JASENICA 1704)
2. (o ľuďoch) pekne urastený, udatný, mocný: splendophorus: sswárny, wybórny, znamenity (KS 1763); trafilo by sa mi v noci k nemocnému a já bych zablúdil k devčaci švarnému (AD 1782); po časi po tem nekterém, o čem bich sa najmeňég bil namňíval, porodila dvojčence, díťá nad ruže švárnejšé (BR 1785); poslali ma oraty, nedali mi biča, ale sswarne divča mesto pohoniča (KC 1791); švárnosť ž krása, ladnosť, elegancia: lže, kdo mlúví, že švárnost jen v palotách bívá, často sa ona halenú v chalupách oďívá; ne gednúc guž sswárnosť sswárního skazi bila príčina (BR 1785); lže, kdo mlúwí, že šwárnosť gen w kaštíléch bíwá (BE 1794)