šuhaj, šuhajec m mladý urastený muž, mládenec: husarki sproste na ssuhagczou, na chlapczou (RADVAŇ 1702); (klobúk) na ssuhayczow negmenssich, d 25 (KRUPINA 1721); chodiwal si, ssuhaj, we dne, w noci do nas (AD 1770); mače diwča konope, bilene rubáčy, ssuhaj sa geg zakrada, ze ma čirne očy (KC 1791); novoveske poľo, len same hodničky, zohabil me šuhaj pre lidske jazyky (AD 18. st); -ov príd privl: šuhajowa laska, ona mne sklamala (AD 18. st); -ček [-ek, -ok], šuhajíček, šuhajko dem: ssuhajičku, holube, tužila jsem po tebe; Humilkov Macej z Oravy, ssuhajček hybky, zvrtavy; sskoda ta, ssuhajko, ze za vodu byvass (AD 1730); ( 1764); ( 1786); povim tj ga, mog suhajcek, ne zatagim, anj tja ga, me srdecko neossalim; nezen sa šuhajko, netreba ty zeny (KC 1791); ma divča kalamar a ssuhagčok pero, yssel gsem zapisat, ale mi neskoro (ZL 18. st); -stvo s obdobie mládenectva: za ssuhagstwa sweho geden rok a za mladenstwa try roky sluziwsse w Kubinye (VELIČNÁ 1732)