štvorcový p. štvorec
štvorec, -rca m.
1. plocha ohraničená štyrmi rovnakými stranami: tlačivo poskladané do š-a, ručník uviazaný na š.; poľnohosp. zemiaky sadené do š-a tak, že medzi rastlinkami sú rovnaké vzdialenosti na všetky strany;
geom. rovnostranný štvoruholník s pravými uhlami;
2. niečo majúce štvorcový tvar: š-e záhonkov (Kuk.); š. dvora (Urb.); Okrúhla diera bola vykladaná štvorcami (Vaj.) kameňmi štvorcového tvaru.
3. odb. druhá mocnina, kvadrát: š. rýchlosti, intenzity, času;
štvorcový príd.
1. majúci podobu štvorca: š. dvor, š. pôdorys domu; š. obrus, š. výstrih, š-é vrecká; š. prierez, š. otvor;
2. odb.: š. meter (m2), š-á siaha jednotky plošnej miery;
3. min. š-á sústava ktorej základom sú tri osi na seba kolmé, pričom dve sú rovnako dlhé;
štvorček, -a m. zdrob.;
štvorčekový príd.: š. vzor