štvanica, -e, obyč. v mn. č. štvanice, -níc ž.
1. poľov. lov, pri ktorom sa poľuje na zver uštvanú psami;
pren. expr. chytanie, prenasledovanie ľudí, pohon: Zúčastnil sa na rasových akciách a štvaniciach. (Heč.)
2. obyč. v mn. č. poburovanie, štvanie; podpichovanie: protisovietske, nacionalistické š-e, vojnové š-e; Večné štvanice medzi obyvateľstvom nepridali pôvabu životu. (Fab.)