Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

štruktúra -y -túr ž.

1. spôsob zloženia, (vnútorné) usporiadanie nejakej látky: š. dreva, pôdy, nerastu; chem. vzájomná väzba atómov al. atómových skupín

2. usporiadanie prvkov, zložiek istého celku a ich vzájomných vzťahov, stavba; súbor týchto vzťahov: š. jazyka, básne

3. vnútorné usporiadanie spoloč. útvarov, organizácia: š. spoločnosti, priemyslu, š. výroby

4. obyč. vplyvná skupina inštitúcií, organizácií, ľudí ap.: západoeurópske š-y; publ. príslušník takejto skupiny: pejor. stará š. bývalý (komunistický) funkcionár;

štruktúrny, štrukturálny príd.: š-rny opis, š-rna jazykoveda; š-álne premeny; š-álna psychológia;

štruktúrne, štrukturálne prísl.;

štruktúrnosť, štrukturálnosť -i ž.

štruktúrnosť -ti ž.

štruktúrny príd. ‹l› týkajúci sa štruktúry; tvoriaci štruktúru: š-e zmeny; š. útvar; chem. š. vzorec zobrazujúci poradie navzájom zlúčených atómov a typ chemickej väzby; š-a analýza súčasť analytickej chémie zaoberajúca sa riešením otázok priestorového usporiadania molekúl; geol. š-a geológia zaoberajúca sa výskumom tvarov a štruktúry geologických telies; lingv. š-a jazykoveda skúmajúca vzťahy medzi jednotkami jazyka ako usporiadaného celku; š-a estetika; š. rozbor básnického diela;

štruktúrne prísl.;

štruktúrnosť -ti ž.

štruktúrny príd.

1. týkajúci sa štruktúry, vzťahujúci sa na štruktúru, majúci, tvoriaci určitú štruktúru: š. povrch pôdy, š-e vlastnosti látok, š-e zmeny zloženia molekúl;

2. zried. založený na štrukturalizme, vyplývajúci zo štrukturalizmu, štrukturálny: š-a estetika, š-a lingvistika;

štruktúrne prísl.: pôda š. členená;

štruktúrnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho, čo má štruktúru