štruktúra -y -túr ž.
1. spôsob zloženia, (vnútorné) usporiadanie nejakej látky: š. dreva, pôdy, nerastu; chem. vzájomná väzba atómov al. atómových skupín
2. usporiadanie prvkov, zložiek istého celku a ich vzájomných vzťahov, stavba; súbor týchto vzťahov: š. jazyka, básne
3. vnútorné usporiadanie spoloč. útvarov, organizácia: š. spoločnosti, priemyslu, š. výroby
4. obyč. vplyvná skupina inštitúcií, organizácií, ľudí ap.: západoeurópske š-y; publ. príslušník takejto skupiny: pejor. stará š. bývalý (komunistický) funkcionár;
štruktúrny, štrukturálny príd.: š-rny opis, š-rna jazykoveda; š-álne premeny; š-álna psychológia;
štruktúrne, štrukturálne prísl.;
štruktúrnosť, štrukturálnosť -i ž.
štruktúrne prísl.
štruktúrny príd. ‹l› týkajúci sa štruktúry; tvoriaci štruktúru: š-e zmeny; š. útvar; chem. š. vzorec zobrazujúci poradie navzájom zlúčených atómov a typ chemickej väzby; š-a analýza súčasť analytickej chémie zaoberajúca sa riešením otázok priestorového usporiadania molekúl; geol. š-a geológia zaoberajúca sa výskumom tvarov a štruktúry geologických telies; lingv. š-a jazykoveda skúmajúca vzťahy medzi jednotkami jazyka ako usporiadaného celku; š-a estetika; š. rozbor básnického diela;
štruktúrne prísl.;
štruktúrnosť -ti ž.
štruktúrny príd.
1. týkajúci sa štruktúry, vzťahujúci sa na štruktúru, majúci, tvoriaci určitú štruktúru: š. povrch pôdy, š-e vlastnosti látok, š-e zmeny zloženia molekúl;
2. zried. založený na štrukturalizme, vyplývajúci zo štrukturalizmu, štrukturálny: š-a estetika, š-a lingvistika;
štruktúrne prísl.: pôda š. členená;
štruktúrnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho, čo má štruktúru