štrngotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. štrngať (význ. 1, 2): poháre š-ú; š. kľúčmi
štrngotať -goce -gocú štrngoc! -gotal -gotajúc -gotajúci -gotanie nedok.
cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotať • cinkať • cinkotať • cingotať • cingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykli • expr.: cilingať • zvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajú • klingať • klinkať: zvonec v diaľke klingá • cvendžať • štrngať • štrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príborom • zvoniť • vyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváral • znieť: zvonček neprestával znieť
p. aj štrngať
rinčať vydávať jasný, kovový (obyč. nepríjemný) zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngať • štrngotať • štrkať • štrkotať: reťaze rinčali, štrngali; rinčať, štrkotať riadom • expr.: brinčať • brinkať • brnkať • brnčať • brnkotať • drnkať • drnčať (slabo rinčať): okná brinčali, brnkotali od nárazov vetra • cvendžať • cvengať • cvengotať: mince cvendžia • zvoniť (vydávať zvonivý zvuk): poháre zvonili
štrngať pri náraze kovových, sklených a pod. predmetov vydávať zvonivý krátky zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngotať: podkovičky, poháre štrngajú, štrngocú; štrngať ostrohami • rinčať (o ostrom zvuku): rozbité sklo rinčalo • expr.: brinkať • brinčať • brnkať • brnkotať (jemne): brinkať, brinčať príborom, reťazami; ostrôžky brnkajú • cvendžať • cvengotať • cengať • zried. cvengať: meče, zbrane cvendžia; cengá pohármi, mincami • zvoniť: poháre krásne zvonia; zvoní vidličkou o tanier • nár. strundžať (Figuli) • expr. poštrngávať (chvíľami slabo štrngať): poštrngávať pohármi
štrngotať p. štrngať
zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnie • vyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplach • kniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholí • zozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajú • nár. zazváňať (Kalinčiak) • nár. prezváňať (Dobšinský) • zried. rozzváňať • cengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvonček • vycengávať • vycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingať • klinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingá • expr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali
2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengať • cvendžať • cvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengali • cinkať • cingať • cilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajú • štrngať • štrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocú • expr. zvonkať: zvonkanie hrkálok
3. p. zvučať
štrngotať, -oce, -ocú, -otajúc nedok. expr. (bezpredm. i čím) vydávať zvonivý zvuk, štrngať, cvengotať: Poskakuje v modrej košieľke, na ktorej štrngocú brigádnické odznaky. (Hor.) Úradník pohrával sa so zväzkom kľúčov. Štrngotal nimi. (Jaš.);
dok. zaštrngotať