Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

štrngať nedok.

1. vydávať po náraze al. údere zvonivý kovový al. sklený zvuk, štrngotať, cengať (význ. 1): taniere, poháre, kľúče š-jú

2. spôsobovať zvonivý kovový al. sklený zvuk: š. pohárom, mincami

3. i štrngať si pri prípitku sa dotýkať pohármi; pripíjať si: na víťazstvo si š-li až do rána;

dok. štrngnúť, k 3 i štrngnúť si -e -ú -gol: š-me mu, š-me si s ním a pôjdeme

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
štrngať ‑á ‑ajú nedok.

štrngať -gá -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganie nedok.


štrngať si -gá si -gajú si -gaj si! -gal si -gajúc si -gajúci si -ganie si nedok.

cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotaťcinkaťcinkotaťcingotaťcingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykliexpr.: cilingaťzvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajúklingaťklinkať: zvonec v diaľke klingácvendžaťštrngaťštrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príboromzvoniťvyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváralznieť: zvonček neprestával znieť

p. aj štrngať


drkotať 1. vydávať al. spôsobovať krátke tupé zvuky • hrkotaťhrkať: voz cestou drkoce, hrkoce, hrkáexpr.: drgľovaťdrgotaťdrgoliťhrgľovaťhrkľovať: drgľoval, drgotal zubami; hrgľovať zväzkom kľúčovštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotaťšťukať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrkať reťazami; cvakať, šťukať zámkouklepotaťklopotať (o pravidelnom zvuku): voz na dlažbe klopotalhrmotaťhrmotiťbuchotaťlomoziť (o intenzívnom zvuku): práčka hrmoce, lomozí

2. p. rapotať 1


hrkotať 1. pri náraze spôsobovať al. vydávať krátky tupý a obyč. pravidelne opakovaný zvuk • drkotaťhrkaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať: voz pri ceste hrkoce, drkoce, hrkáhrčať (o stroji, motore) • klepotaťklopotať: zuby mu klepocú; voz klepoce, klopoceštrkaťštrkotaťštrngaťcvakaťcvakotať (o zvuku znejúcom ostrejšie a nepravidelne): štrká, štrngá reťazami; cvaká, cvakoce zubamišramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (pri vydávaní slabšieho zvuku): šramotil, harašil kľúčombuchotaťhrmotať (intenzívnejšie): niečo vedľa buchoce, hrmoce

2. p. tiecť 1


rinčať vydávať jasný, kovový (obyč. nepríjemný) zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngaťštrngotaťštrkaťštrkotať: reťaze rinčali, štrngali; rinčať, štrkotať riadomexpr.: brinčaťbrinkaťbrnkaťbrnčaťbrnkotaťdrnkaťdrnčať (slabo rinčať): okná brinčali, brnkotali od nárazov vetracvendžaťcvengaťcvengotať: mince cvendžiazvoniť (vydávať zvonivý zvuk): poháre zvonili


štrngať pri náraze kovových, sklených a pod. predmetov vydávať zvonivý krátky zvuk; spôsobovať takýto zvuk • štrngotať: podkovičky, poháre štrngajú, štrngocú; štrngať ostrohamirinčať (o ostrom zvuku): rozbité sklo rinčaloexpr.: brinkaťbrinčaťbrnkaťbrnkotať (jemne): brinkať, brinčať príborom, reťazami; ostrôžky brnkajúcvendžaťcvengotaťcengaťzried. cvengať: meče, zbrane cvendžia; cengá pohármi, mincamizvoniť: poháre krásne zvonia; zvoní vidličkou o taniernár. strundžať (Figuli)expr. poštrngávať (chvíľami slabo štrngať): poštrngávať pohármi


zvoniť 1. vydávať jasný zvuk ako pri náraze kovu o kov (o zvone, zvonci, zvončeku); spôsobovať takýto zvuk: zvony zvonia na poludnievyzváňať (dlho a slávnostne al. nástojčivo): vyzváňať na všetkých zvonoch; vyzváňajú na poplachkniž. hlaholiť (príjemne, lahodne): zvon hlaholízozváňať (zvonením zvolávať do kostola): ponáhľaj sa, už zozváňajúnár. zazváňať (Kalinčiak)nár. prezváňať (Dobšinský)zried. rozzváňaťcengať (o zvončeku): telefón zvoní, cengá; na dverách cengá zvončekvycengávaťvycengúvať (dlho, ustavične) • expr.: klingaťklinkať: spiežovce klingajú, klinkajú; umieráčik smutne klingáexpr. zvonkať: ovce po ceste zvonkali

2. vydávať jasný, zvonivý zvuk (o kovovom al. sklenom predmete) • cengaťcvendžaťcvengať: poháre pri zdravkaní zvonili, cengalicinkaťcingaťcilingať (veľmi jasno): peniaze cinkajú, cilingajúštrngaťštrngotať: taniere pri ukladaní štrng(ot)ali; podkovičky na ceste jasne zvonia, štrngajú, štrngocúexpr. zvonkať: zvonkanie hrkálok

3. p. zvučať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

štrngať, -á, -ajú nedok.

1. vydávať po náraze, údere zvonivý kovový al. sklený zvuk, cengať: Ostrohy na čižmách štrngali. (Fig.) Palice plieškami obité štrngajú. (Al.)

2. (čím, o čo) nárazom, úderom spôsobovať zvonivý kovový al. sklený zvuk: Georga súhlasila, štrngajúc pohárom. (Tim.); gróf štrngajúci ostrohami (Jégé); Štrngal o poháriky. (Jes.);

dok. štrngnúť

|| štrngať si (bezpredm. i s kým) pred pitím slabo udierať o seba pohármi: Spoločnosť, sediaca okolo stola, si štrngá. (Al.) Páni si upíjali, štrngali. (Vaj.);

dok. štrngnúť si


štrngnúť, -ne, -nú, -gol dok.

1. vydať po náraze, údere zvonivý kovový al. sklený zvuk, cengnúť: V krčme hlucho štrngli poháre. (Jil.) Kalíšky štrngli, vyprázdnili sa. (Kuk.)

2. (čím, o čo, do čoho) nárazom, úderom spôsobiť zvonivý kovový al. sklený zvuk: Krčmárova žena štrngla pohárom. (Fig.) Karol štrngol o Stanov pohár. (Vaj.) Magát bojazlivo štrngol do Ondríkovho pohára. (Jil.);

nedok. štrngať

|| štrngnúť si (s kým i bezpredm.) pred pitím slabo udrieť o seba pohárikmi: Štrngneme si a pôjdeme každý svojou stranou. (Vaj.) Hrozniš si štrngol s priateľmi. (Fr. Kráľ);

nedok. štrngať si

štrngať [-ng-, -nk-] ndk vydávať zvonivý zvuk, cengať: počul dobre, že mu ostrohy štrnkali (BYTČA 1779); štrngnúť dk: mass (groše) položjt, a to, aby ty anj geden nesstrngol; gestli ti geden (groš) sstrngne, wečga pokuta nasledowat bude (KRUPINA 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu