štiav -u m. → šťaveľ
štiav -vu pl. N -vy m.
šťaveľ lúčna bylina podobná špenátu • hovor.: šťavík • zajačia kapusta • bot.: štiavec (Rumex) • štiav (Acetosa) • nár. šóška
štiav, štiavec p. šťaveľ
štiav, -u m. lúčna rastlina sýtozelenej farby, ktorej listy a byľ majú kyselkavú chuť; bot. š. kyslý (Rumex acetosa)
šťav, šťavík, štiav, štiavik, šťovík, šťovník m 1. lúčna rastlina podobná špenátu, ktorej listy a byľ majú kyslastú chuť, bot štiav lúčny Acetosa pratensis: cukr sladky gest pelynka horka, sstowik kiseli (KoA 17. st); sstiavik srdce y gátra posylňuge (TS 1771) L. bot štiavik obecný štiav lúčny Acetosa pratensis: acetosa: sstiawik obecni (NP 17. st) štiav, štiavik, šťovík konský Rumex hydrolapathum štiavec konský: lapathi acuti: konského sstiawika koren (TT 1745); anaxyris: koňsky ssťáw; oxytriphyllon: ssťáwjk koňsky; lapathum: kóňsky sstawjk; trifolium acuto folio: kóňsky ssťawjk (KS 1763); lapathum acutum: konský sstiaw (PD 18. st); wezmi sladke mleko z konskeho sstawa koren, kvas, spolu stluč (RG 18. st); konski sstiowik odlupiss z korenem, kuru zetri to solu a z ocztem, rozdieleg a zawaž w czistu ssatu (LR5 18. st) 2. bot kyslička obyčajná Oxalis acetosella: oxalis acetosa: ščawik (LC 1707); oxys: ssťawjk (KS 1763); oxalis: soska, sstiaw (ML 1779) L. š. zajačí, lesný kyslička obyčajná Oxalis acetosella: acetosellae: zagečj sstiawjk (TT 1745); paratella: lesny ssťawjk (KS 1763); oxalis acetosella: zagečj sstáw (LF 1791); acetosella: zagečj šťiawjk (PD 18. st); trifolium acetasium: sstyownik zagečy (SJ 18. st); -ový príd k 1: rozpust cukru (v) štiawoweg anebo ludicioweg wodce; maličko semene repoweho utluč a štiawoweg aneb polnieg rudj wodky wytlač (RT 17. st); aqua acetosae: sstiawikowá woda; radix acetosae: sstiowjkowý kořen (TT 1745); k 2: ad acetosellam pertinet: ssťiewjkowý (PD 18. st)
šťovík p. štiav