štetec -tca m. nástroj zo štetín upevnených na rúčke na nanášanie a roztieranie farieb ap.: tenký, tvrdý š.;
štetcový príd.
štetec -tca pl. N -tce m.
štetec nástroj zo štetín (al. podobného materiálu) upevnených na rúčke slúžiaci na nanášanie a roztieranie farby, na čistenie, oprašovanie: maliarsky, natieračský štetec • štetka (väčší štetec): štetka na bielenie stien
štetec, -tca m. nástroj zo štetín upevnených na drevenej rúčke na nanášanie a roztieranie farieb al. iných kvapalín: hrubý, tenký s., vlasový š., tvrdý, mäkký š.; pren. vedieť (dobre) narábať š-om vedieť maľovať; majster š-a (dobrý) maliar; Dostali sa mi pod štetec ustarostené babičky (Al.) začal som ich maľovať;
štetcový príd.: mal. š-á technika, š-é kontúry robené štetcom
štetec m nástroj zo štetín upevnených na drevenej rúčke na nanášanie a roztieranie farieb ap.: item za oleg, farbu y sstetec do firnagzu fl 1, d 86 (PREŠOV 1756)