štýl -u m.
1. špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu: životný š., nový š. práce
2. sloh (význ. 1): barokový š.
3. výber a využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. istého autora, sloh: umelecký, publicistický, náučný š.
4. ráz veci al. javu: š. výrobku, šiat, š. obliekania
5. spôsob vykonávania šport. disciplíny: plavecký, bežecký š.; voľný š. druh šport. zápasenia;
štýlový príd.: š. nábytok, účes;
štýlovo prísl.: š. čisté dielo;
štýlovosť -i ž.
štýlový -vá -vé 2. st. -vejší príd.
štýlový → štýl
štýl -u ‹l› sloh
1. celkový ráz činnosti a jej výsledkov: životný š.; to patrí k jeho š-u osobitému spôsobu; výkon veľkého š-u mimoriadny
2. spôsob výberu a používania umeleckých prostriedkov, spôsob zhotovenia umeleckého diela typický pre určitého umelca, školu, smer, dobu; umelecký smer: staviteľský, hudobný š.; Bazovského š.; renesančný, barokový, moderný š.
3. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov typický pre určitú funkciu, jazykový prejav al. jednotlivca: jazykový, umelecký š.; funkčné š-y; š. hovorených, písaných prejavov; š. listu, románu; Hviezdoslavov š.
4. šport. spôsob realizovania (športového) výkonu: plavecký, bežecký š.; zápas vo voľnom štýle (disciplína);
štýlový príd. slohový: dobovo š. nábytok zodpovedajúci štýlu istého obdobia; š. prednes; š-é podanie skladby v duchu diela; š-á jazda (na lyžiach); lingv. š-á (funkčná) vrstva; š-á charakteristika; š-é zafarbenie;
štýlovo prísl.: š. jednoduché dielo; š. riešený interiér; lingv. š. neutrálny (prostriedok);
štýlovosť -ti ž.
štýlový príd.
1. týkajúci sa štýlu, štylistický: š-á rozmanitosť knihy;
2. vypracovaný podľa istého štýlu: š. portál, š. nábytok, š-é šaty;
3. šport. vykonávaný podľa zásad štýlu: š-á jazda;
štýlove/-o prísl.: š. príbuzné stavby; dielo š. jednoliate;
štýlovosť, ti ž.