štátnik -a mn. -ci m. kto má vysokú št. funkciu;
štátnický príd.: š. prejav, čin, š-á rozvaha;
štátnicky prísl.;
štátnickosť -i ž.
štátnický -ká -ké 2. st. -kejší príd.
štátnik, -a, mn. č. -ci m. človek, ktorý sa zúčastňuje na vedení štátu: Lenin ako mysliteľ, politik a štátnik nemal v dejinách sebe rovného. (Chorv.);
štátnický príd.: dať sa na š-ú dráhu; š-á múdrosť