štát -u m. zákl. právna organizácia zvrchovanej polit. moci spoločenstva na istom území; toto územie: demokratický š., kapitalistické š-y; federatívny š.; → unitárny š.; právny š.; hlava š-u prezident;
štátny príd.: š. znak, š-a hymna, š-e hranice, územie; š. rozpočet; š. majetok, š. poklad; š-a príslušnosť, š-e občianstvo; š-a poznávacia značka; š-a skúška na záver (vysokoškol.) štúdia; š. tajomník vládou vymenovaná osoba zastupujúca ministra;
štátnosť -i ž.: slovenská š. vedomie štátu;
štátik -a m. zdrob.
štátik -ka pl. N -ky m. zdrob.
štát, -u m.
1. osobitným spôsobom upravená a činná politická triedna organizácia, pomocou ktorej vládnúca trieda uplatňuje svoju moc, potláča nepriateľské triedy, chráni svoje triedne záujmy, ustanovuje a chráni poriadky pre ňu vhodné a výhodné, chráni územie proti útokom zvonku, alebo (v triednej spoločnosti) ho rozširuje na úkor územia iných štátov: ľudovodemokratický, socialistický š., sovietsky š., kapitalistické š-y; centralistický, policajný š.;
2. krajina: precestoval mnohé š-y; nárazníkový š. ležiaci medzi dvoma nepriateľskými veľmocami;
štátik, -a m. zdrob. expr.