štáb -u m.
1. orgán veliteľa na velenie vojskám: generálny, hlavný, partizánsky š., veliteľ š-u
2. skupina spolupracovníkov (na vedenie výr. podniku, akcie ap.): š. závodu, brigády; volebný š., filmový š., organizačný š.;
štábny príd.: š. dôstojník; š-a kultúra (v administratíve)
štábny -na -ne príd.
štáb -u m. ‹n›
1. voj. zbor, orgán veliteľa na zabezpečenie nepretržitého velenia vojskám: š. pluku; náčelník š-u; generálny š.
2. riadiaca al. organizačná skupina, skupina spolupracovníkov, pomocných síl a pod.: š. výpravy; š. poradcov; filmový, výrobný š.;
štábny príd.: š. dôstojník; prv v označení hodností: š. rotmajster, kapitán
štábny p. štáb
štáb, -u m.
1. voj. skupina vojenských osôb tvoriaca poradný orgán najvyššieho vojenského veliteľa: hlavný š., partizánsky š.; š. odriadu, brigády; náčelník, veliteľ, šéf š-u; dôstojník š-u;
2. skupina, družina spolupracovníkov, obyč. tvoriaca vedenie niečoho (napr. nejakého výrobného podniku, nejakej akcie ap.): š. závodu, traktorovej stanice; filmový š., vyslanecký š.; mať (celý) š. spolupracovníkov väčší počet; Ledva stačí [generál] uživiť maminku s celým štábom príživníc. (Jes-á);
štábny príd. k 1: š. lekár, š. dôstojník; š. kapitán býv. dôstojnícka hodnosť