špiceľ -cľa m. hovor. pejor. špeh, špehúň, vyzvedač, udavač, donášač
špiceľ -cľa pl. N -cli G -cľov m.
špiceľ -cľa m. ‹n› hovor. pejor. sliedič, donášač, udavač, tajný: policajný š.; robiť š-cľa
špiceľ p. vyzvedač, udavač
udavač kto niekoho udáva, obyč. so zištným zámerom • donášač: stať sa udavačom, donášačom • konfident (donášač polície): tajný konfident • kniž. denunciant • hovor. pejor. špiceľ • kniž. zastar. sykofant • pren. pejor. kopov • subšt. bonzák
vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špión • agent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentov • špeh • sliedič • expr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliediči • hovor. pejor. špiceľ • pejor. kopov • slang. očko • kniž. zved • zastar. špehár (Dobšinský) • zried. výzvedník (Jégé)
špiceľ, -cľa m. hovor. pejor. vyzvedač, udavač, donášač: V domoch sa zahniezdili špicli a udavači. (Karv.) Chodili za nami špicli a dávali pozor na každé slovo. (Jil.);
špicľovský príd.: š-á služba, š. systém;
špicľovstvo, -a str. konanie špicľa, udavačstvo;
špiclík, -a, mn. č. -ci i špiclíček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.