špión -a m. vyzvedač, špeh: odhaliť, chytiť š-a;
špiónka1 -y -nok ž.;
špiónsky príd. i prísl.: š-a činnosť, banda;
špiónstvo -a s.
špión -na pl. N -ni m.
špión -a m. (špiónka -y ž.) ‹t < germ› vyzvedač, špeh, agent 2: nepriateľský š.;
špiónsky príd.
špión p. vyzvedač
vyzvedač kto sa usiluje získať tajné údaje, obyč. v inom štáte • špión • agent: medzinárodný vyzvedač; odhaliť cudzích špiónov, agentov • špeh • sliedič • expr. špehúň (kto špehuje, sliedi): od včera ho sleduje akýsi špeh; policajní sliediči • hovor. pejor. špiceľ • pejor. kopov • slang. očko • kniž. zved • zastar. špehár (Dobšinský) • zried. výzvedník (Jégé)
špión, -a m. hovor. kto koná výzvednú činnosť, vyzvedač: odhaliť, zneškodniť skupinu š-ov;
špiónka, -y, -nok ž.;
špiónsky príd.: š-e bandy, š-a činnosť;
špiónstvo, -a str. zastar. vyzvedačstvo, špionáž
špión m lat vyzvedač, špeh: na prutě wynjčném hrozno, které sspioni izraelsskj prinesli ze země zasljbeneg (WP 1768)