špeciálny príd. týkajúci sa určitého úseku; vybraný, osobitný, mimoriadny: š-a psychológia, š-a pedagogika; š-a výroba obyč. vojenská; š. výcvik, oblek, prístroj, š-a obuv; š-e lietadlo; š-a mapa v mierke 1 : 50 000 al. 1 : 75 000;
špeciálne prísl.: š. vyškolení odborníci;
špeciálnosť -i ž.
špeciálne 2. st. -nejšie prísl.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
špeciálny príd. ‹l› majúci zvláštny, osobitý charakter; zameraný, určený na určitú vec, na určitý účel, cieľ, zvláštny: š. prípad, š-e problémy, š-a metóda; š. predpis; š. druh; š. výrobok, tovar; š-a predajňa, jedáleň; š. výcvik; š-e automobily, lode; hut. š-a oceľ; tech. š. stroj, sústruh, š-a brúska; text. š-a úprava textílií; práv. š-a plná moc; dopr. š-a tarifa; obch. š. cenník; geogr. š-a mapa podrobná topografická mapa strednej mierky (na rozdiel od generálnej); potrav. š-e pivo viacstupňové, vyrábané osobitným postupom a na určité príležitosti;
špeciálne prísl.: š. cvičený pes;
špeciálnosť -ti ž.
osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo
2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo
3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok
porov. aj osobitný 2
špeciálne p. osobitne 2, porov. aj špeciálny 1, 2
špeciálny príd.
1. vybraný, osobitný, mimoriadny: š-e nápoje; š-e cviky; výroba š-ej obuvi; oblečenie zo š-eho materiálu; mať š-e postavenie;
2. týkajúci sa určitého úseku, určitej oblasti (napríklad nejakej vednej disciplíny ap.): š-a chémia, š. zemepis; práv. š-e plnomocenstvo; voj. š-a mapa majúca mierku 1 : 75 000;
špeciálne prísl. odborne; osobitne: š. vyučení odborníci; š. chladené vagóny;
špeciálnosť, -ti ž. osobitnosť, zvláštnosť: námetová š. (A. Mat.)