špatný príd. škaredý (význ. 1), mrzký: š-á tvár, š-é šaty;
špatne prísl.: š. sa pozrieť;
špatnosť -i ž.
špatný -ná -né 2. st. -nejší príd.
škaredý 1. ktorý nemá pekný vzhľad, vonkajšok (o človeku al. veci); ktorý na pohľad odpudzuje, vzbudzuje nepríjemný pocit (op. pekný) • ošklivý • nepekný: zo škaredého, ošklivého káčatka vyrástla krásavica; ošklivá, nepekná farba • mrzký • špatný • kniž. nevzhľadný • hovor. nevýstavný • hovor. expr. šeredný: na tvári mu zostala mrzká, špatná jazva; nevzhľadný, nevýstavný kus; býval v starom šerednom dome • nesvedčný • nevkusný • neestetický (bez zmyslu pre krásu, vkus): nesvedčné oblečenie; nevkusné, neestetické bytové zariadenie • nevábny • nepríťažlivý (ktorý nepriťahuje vonkajšou krásou): nevábna krajina, nepríťažlivá žena • odpudivý • odpudzujúci • nešeredný: odpudivý, odpudzujúci úškľabok • hnusný • odporný • obludný • ohavný • ohyzdný • potvorný (veľmi škaredý, vzbudzujúci odpor, až strach): hnusná, odporná, hnevom spotvorená tvár; obludný, ohavný, ohyzdný netvor • expr. nemožný • pren. expr. otrasný: nemožné, otrasné šaty • nár. pejor. rašmavý
2. p. nepríjemný 3. p. neslušný, hrubý 2
špatný p. škaredý 1
špatný príd.
1. nepekného vzhľadu, škaredý, mrzký: š-é dieťa; š-é šaty; š-é zuby;
2. vplyvom niečoho narušený, nedobre, nekvalitne urobený, pokazený, zlý: š. rok, š-é časy, š. život; š-é cesty, š-é krmivo, š. obraz; Bukovičová by hneď niečo špatného povedala (Tim.) niečo nepekné; zlé slovo.
3. nesprávny, nenáležitý, chybný: š. skutok, š-á odpoveď; [Opustenie Ilony] bol špatný krok. (Jégé);
špatne prísl.: š. sa na niekoho dívať; správať sa k niekomu š.;
špatnosť, -ti ž.
špatný príd 1. nepekného vzhľadu, škaredý, mrzký: teter: sspatny (VT 1648); nekterj gsu telnatj, nekterj krasni, ginj sspatnj (KoB 1666); potworny a sspatnj sau, ktery telem wykračugj od obyčegneho zrostu (OP 1685); deformatus: sspatny, posspaceny, sskaredy (KS 1763) 2. chudobný, biedny, úbohý: o, spj, maličké dýťe, wložené w gesle sspatné (CC 1655); swaty Ján sspatnim kobercem se zakrywal; (sluha) prjliss mali a sspatni plat mel (VP 1764); geden pleteni chliwecz pre husi, nehodny a spatny (MOŠOVCE 1783); wjtag, sladky Yežyssi, kterého panna mátka bez bolésti, bez sskody pánnenskég chudobného a utrpeného w sspatnég masstali splodila (BlR 18. st) 3. zlý, nekvalitný; špatná kuchárka varívá jenom brambory (PV 17. st); skusena wec gest, že welika muka gest hlad, takže od hladu člowek prynuceny biwa y sspatne wecy do seba hltaty (MiK 18. st) 4. neslušný, nemravný, nečestný, podlý: gestli geden mister druhemu w gegich poradneg schocki negake lany anebo sspatne reči nadal anebo potupowal, ma do ladi 2 fl pokuty položity (MODRA 1644); totus ex fraude et mendatio factus: sspatny, podwodny, lhawy člowek (KS 1763); byskupa duchowného sspatná chlypnost a smrt ohrozná (PeP 1770); krčmarka se wimluwa, že gu kurwowal a ginymi sspatnymi gmeni nazywal (PONIKY 1797); dussa twa (hriešnik), ale gest nagsspatnégssá služebnica hrjssná, nagoplzlégssá kúrwa ďábelská (BlR 18. st) 5. hrozný, strašný: foedissica tempestas: hrozná, sspatná búrka (KS 1763); cožs byl podlé tela prwe, než sy se narodil, totižto ohyzdná a sspatná materya, o ktereg haňba gest mluwiti (MPS 1777); dwe ženy sspatnými ranami pobil (ŽD 1799); -e prísl 1. k 1: absurde: sspátne, osskliwe; dedecore: sspátne, hanebne, ohyzdne (KS 1763); recka wimluwnost sspatne znj, když na latinsku reč se wiklada (VP 1764) 2. k 4: co sem ho y hamowal s toho, aby tak sspatne nelal (VYDRNÍK 1657); deformiter: sspatne, nespúsobne; obscaene: sspatne (KS 1763); wssech králuw welebnost sspatne gest potupená, túto ga chci na diwadlo predstawiti (ŽS 1764) 3. k 5: Daniele Sochora, ktery se gjm (lotrom) zastawyl, welmi sspatne dorubawsse, zabili (RUŽOMBEROK 1605); wogacy z mussketami aneb s holemi mlatili a nekdy špatne rozkrwavili (MV 1676); -osť ž 1. nevzhľadnosť, ohavnosť, ošklivosť; hanba, potupa: dedecus: potupa, háňba, osskliwost, sspátnost; deformatio: sspatnost, osskliwost (KS 1763); (páv) nad giných ptákow sa wiwissuge, gak náhle ale sspatnost a sskaredost noch swých uhlídá, tu hned perj a ocas spussčá (DC 1797) 2. ničomnosť, oplzlosť: zapowjdal Buh pohánské skutki w wsselikég sspátnosti telesnég (KB 1757); obscaenitas: nečistota, sspatnost, oplzlost (KS 1763); duša w hrýchu se uzrýce, uwidí na sebe wetšu špatnost, nežli je špatnost wšeckých djabluw (CDu 18. st) 3. nečistota, špina, smrad: co z ust, z nosa, z ginych uduw sspatnosti wichadza (GŠ 1758)