šopa -y šôp ž.
1. stavisko na úschovu hosp. náčinia, kôlňa: drevená š.
2. podstrešie nad takým staviskom;
šopka -y -piek, šôpka -y -pok ž. zdrob.
kurnikšopa, kurníkšopa, pís. i kurnik šopa, kurník šopa cit. hovor. expr.
šopa šopy šôp ž.
kurnikšopa, kurníkšopa, pís. i kurnik šopa, kurník šopa cit. hovor. expr. ▶ mierne zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie; syn. kurník2: kurnik šopa, zatvorte tie dvere!; Kurníkšopa! Nefilozofuj mi tu... Somár, a čo keď ťa zajtra odstrelia? [I. Izakovič]
šopa -y ž. ‹n›
1. hospodárske stavisko na úschovu hospodárskeho náčinia, kôlňa
2. podstrešie nad takým staviskom
šopa jednoduché hospodárske stavisko na úschovu vozov, náradia, dreva a pod. • cieňa • cieň: uložiť drevo do šopy, do ciene • kôlňa: motyky drží v kôlni • nár. pajta
šopa, -y, šôp ž. (nár. i šop2, -u m.)
1. hospodárske stavisko slúžiace na úschovu hospodárskeho náčinia, kôlňa: Pod šopami stáli pluhy. (Jil.) Čoskoro bude po lete a šopy sú prázdne. (Švant.) Bežanovie šop stál v plameni. (Kuk.)
2. podstrešie nad takým staviskom: Hneď sa prac hore na šopu odhadzovať. (Al.) Vravia, že si sa vydriapal na šop hore rebríkom. (Ráz.-Mart.);
šopný príd. zried.: š. otvor;
šopka, -y, -piek i šôpko, -y, -pok ž. zdrob. expr.
šop m, šopa ž nem 1. stavisko na úschovu hospodárskeho náčinia, kôlňa: kdyby mel Balaz Kraban ssop budowaty (P. ĽUPČA 1584); poth ssopem gest owes y malo na ssope (SPIŠ 1592 E); jestli nam milostiwy Buch naš nejaku živnost na poli požehna, to všecko v šopach a stodolach zhnije (KRUŠETNICA 1776 LP); po kutoch tmawych, po masstalach, ssopech, stodolach y w poloch s nimi neporadne obcugete (GK 1779) 2. povala: widel Jančieho w druhj tiden na Jalowczj u poddaneho, sediacz na ssope (L. TRNOVEC 1653); (tovariši) na ssope ležaly ces nocy (ORAVA 1735); medzi gjnimi pak w ten čas hajnikou syn Tomas hore rebrikom sa počali na ssop driapat (OZDÍN 1754); owos na šop na ražny winesly (L. MIKULÁŠ 1761); sluha na ssop wen wyssel, kissaszonyka tamže za ným chťela gjti, by w sene na ssope mohla gey zahrjti (MVP 18. st) 3. senník: seno z senimy widlamy do kuop a do ssopou se znassa (KoB 1666); (krajiny) swug krm a seno w ssopoch zhromaždene magu (ŠkD 1775); faenile: senne misto, ssop (DSL 18. st) 4. nástroj na rúcanie hradieb s ochrannou strieškou, baran: machina arietaria: ssopa wogánská; musculus: ssopa, nástrog wogánsky (KS 1763); -ík m dem 1. k 2: slissela gedenkrat na switanyu, že sa gedenkrat dochwaraly wedno na switanyu, na sopiku; k neg hodiwal a na sopiku na geg posteli lihal (LEVOČA 1724) 2. k 3: predlozil pred nas pan Matthias Winkler strany kradežy nočnyho casu uczineneg, zeby nektery slamu z mestanou pokradly, zo šopiku pri parkane od cesty ležicziho (S. ĽUPČA 1737)