šošovica, -e, -vic ž.
1. vikokvetá rastlina pestovaná ako zelenina; jej plod; druh strukoviny: bot. š. kuchynská (Lens culinaris); zafír obložený vencom briliantov veľkosti šošovíc (Jégé); Pery sa zbehnú v malú šošovicu. (Kuk.) Jeho [chlapcova] tvár vyzerala akoby bol čert na nej šošovicu mlátil (Zúb.) rapavá.
2. jedlo pripravené zo šošovice: kuch. š. s vajcom
● expr. predať, zapredať koho, čo za misu š-e zradiť za hmotný zisk;
3. niečo podobné plodu šosovice;
šošovicový i šošovičný príd.: š-á polievka, š. prívarok zo šošovice; šošovicové pláne (Fig.) vysadené šošovicou; zool. nosatec šošovicový druh chrobáka;
šošovička, y, -čiek ž. zdrob.
1. malá šošovica;
2. hovor. malý, obyč. okrúhly hnedý fliačik na koži: Bola [Krista] mladá, s hnedou šošovičkou na pravom líci. (Urb.) Vedľa nosa tmavie sa čierna šošovička. (Gab.);
šošovičkový príd.