šnúra -y šnúr ž.
1. priadza skrútená do zväzku (na zväzovanie, sťahovanie ap.), špagát, motúz: š. na bielizeň; kľúč visí na š-e; navliecť š-u do nohavíc
2. niečo podobné takejto priadzi: tech. zápalná š.; predlžovacia š. izolovaný vodič elektr. prúdu; pupočná š. pupočník;
pren. hovor. š. predstavení, víťazstiev séria idúca (bezprostredne) za sebou
● rovný ako š. veľmi;
šnúrový príd.;
šnúrka -y -rok ž.
1. zdrob. k šnúra (význ. 1)
2. krátka, úzka šnúra: š-y do topánok;
šnúročka -y -čiek ž. zdrob. expr.
šnúra -ry šnúr ž.
šnúra -y ž. ‹n›
1. dlhší hrubší povraz z niekoľkých prameňov: š. na bielizeň; viesť psa na š-e; zápalná š.; eltech. elektrická, telefónna š. ohybný vodič
2. anat. pupočná š. cievny zväzok spájajúci zárodok s plodovým lôžkom, pupočník
3. čo pripomína šnúru 1, rad: š. perál; š. svetiel; dlhá š. áut kolóna; š. koncertov
motúz tenší povraz • povrázok • povrážtek: balík previazať motúzom, povrázkom • špagát • šnúra
páska úzky pruh tkaniny, papiera a pod. • pásik • stužka: páska, pásik z kože; nosiť pásku, stužku na znamenie smútku • šnúra (pruh zo spletenej priadze)
povraz dlhé hrubé vlákna z konopí, ľanu a pod. stočené do jedného zväzku a slúžiace na viazanie, ťahanie • žinka: zviazať niekoho povrazom, žinkou • povrazec (tenší povraz): konopný povraz, povrazec • hovor. štranok: spustiť sa z okna po povraze, po štranku • špagát • motúz (tenší povraz): previazať balík špagátom, motúzom • šnúra (priadza stočená do zväzku): šnúra na bielizeň • lano (pletenec zložený z viacerých povrazcov): horolezecké lano • zried. lina (Jančová)
p. aj šnúra 1
šnúra priadza z niekoľkých prameňov spletená do zväzku • zastar. šnôra: hodvábna, konopná šnúra, šnôra; natiahnuť šnúru na bielizeň • špagát • motúz (obyč. na zaviazanie, previazanie niečoho): previazať balík papierovým špagátom, ťahať za motúz • žinka (hrubšia šnúra): opásať sa žinkou • šnúrka • zastar. šnôrka • tkanica • tkanička (krátka úzka šnúra): šnúrky, šnôrky, tkanice, tkaničky do topánok • povraz • povrazec (hrubá, silná šnúra používaná ako technická pomôcka): lodný povraz • zried. šnurovačka (Timrava)
šnôra p. šnúra
šnúra, -y, šnúr (star. i šnôra, -y, šnôr) ž.
1. bavlnená al. iná priadza skrútená v niekoľkých prameňoch do hrubšieho povrazca: hodvábna, silonová š.; zavesiť, navliecť niečo na š-u; šaty, nohavice ozdobené š-ami, je rovný, vystretý ako š.
● niečo sa darí, niečo ide ako na (po) š-e bez ťažkostí, dobre;
2. niečo podobné tkaninovej šnúre: tech. zápalná š. slúžiaca na odpálenie výbušniny;
el. tech. izolovaný pružný vodič na pripojovanie pohyblivých spotrebičov na sieť; lek. pupočná š. pupočník; pren. Odhalila šnúry blýskavých zubov (Jil.) rady. Pripravila si šnúru perál na hrdlo (Vans.) náhrdelník;
šnúrový príd.
1. zo šnúry, zo šnúr: š-é ozdoby;
2. archeol. š-á keramika zdobená ornamentmi pripomínajúcimi svojím tvarom šnúry
šnôra, šnôrka p. šnúra
šnúra [-ú-, -ô-, -ó-] ž 1. reťaz, perlová, ap.; bavlnená al. iná priadza, skrútená v niekoľkých prameňoch do hrubšieho zväzku na zväzovanie, sťahovanie, ap.; motúz, povraz: item ssniora ze zlata 1 (ŽILINA 1541 VZ); na vrch na tu ssatu zamatowú czernú, po wlasku vrobenú, ssnuramy zlatymy a striebornymy premowanú (H. MIČINÁ 1572 E); na hrdle ssnora perlowa; dve snory perlove z velkimy perlamy (s. l. 1625); instita: hedbabné ssniury (DQ 1629); synowy memu prostrednymu, Yanowy, wymeraly sme ssnurou tretu čast placu (D. MALATÍN 1654); sukno pak, gomby, ssnuory a k tomu ginssie potrebne weczy (NECPALY 1673); čjm wjce a wjce ssnury se primnožugj a spolu stenčugj, tjm prowaz pewnegssj býwa (SPo 1691); a vytiahni rtuť skrze zámiš, šnioru zatiahni, ať vynde rtuť von (s. l. 17. st E); kupili na hodini ssnuru, fl 1, d 20 (KRUPINA 1706); widite onen lampass pred oltarem zaweseny, tak kdibi nekdo ssnuru, na ktereg wisy, prerezal, hnedki bi dolu spadel (MS 1749); amentum: remen nebo ssňúra; offendix: hedbáwná ssňúra (KS 1763); gsem gá tež y kus kožj na prsách odrezal, aneb y srstennu ssnuru pretáhl (ŠkD 1775); x. pren dúha z lehkostu pery roztahowala se, z dlžosty zanechanym swetla ssnúri (PT 1778) L. š. tesárska šnúra na vyznačovanie rovnej čiary (farbou) pre tesárov: oznamugeme wam o toho wezne, kteryz nam škodu vdielal, y pokradl ssnuoru tesarsku y gine wieczy (SKLABIŇA 1564 E); olovená š. šnúra s oloveným závažím na meranie hĺbky: catapirater: olowená ssnúra, s kterú hlubokost mora meragú; perpendiculum: zarownó merná ssňúra olowená (KS 1763) š. merná šnúra na meranie dĺžky: funis: prowaz, oprátka, ssňúra merná (KS 1763) 2. niečo podobné šnúre: podoby wecy znamena merič zeme čarami neb ssnuramj, uhlamj a kruhamj podle prawidla uhelniho (OP 1685); L. med pupková š. pupočník: materinsku krwy, ktera z pupkowe ssnury witeče, hned w ten čas potrene bjwagj (znaky) (HT 1760); hned mu pupkovau ssnuru zavaž a odstřjhni (TS 1771); rovná š., rovnou š-ou rovno, zarovno: regula: rowná čára, ssňúra, mjra (KS 1763); vsylovati pak se má, aby cesty prez hory weduce rownu ssnuru byli sporádané; tito duby a buky rownu ssnuru nech sázegu (PH 1770) 3. mierka, miera, 7 siah: každemu na štyry uhly vymerat pole, totiž osem šnur na širinu, osem na zdlžinu; od prostred mandlochu štyri šnúry neb miery, to jest 28 lachtrou (MB 1759) 4. pravidlo, regula: dal gjm sprawu a prykazani anebo regulu, to gest ssnuru, wedle ktereg by se sprawowati a žiwy bity gmeli (BAg 1585); nebo w naboženstwj prawou netoliko se to wyhledawa, aby k pobožnostj wiedlo, t. g. podle wule božj, podle ssnury Pjsma božiho (ZA 1676); examussim: podlé ssnury, podle pravidla (WU 1750); regulariter: podlé porádku, po ssňúri (KS 1763); -ka, -očka [-oč-, -eč-] dem k 1: natrafil na gednu zlatu šnurku v kameni (B. ŠTIAVNICA 1776) lyst na pergamenu učyneny a obnoweny a hlawnu pečety tohoto mesta na ssnurcze wysuczy potwrzeny (TRENČÍN 1579); wezmy gedneho mladeho wykrmeneho kapauna, toho ze ssnuorku zahrdus a powes (RT 17. st); kdiž se neco naučy, giste dary dáwané budau gako owotce, prsten, gombačky, ssnurečky (BZ 1749); geden sstuczek bilich ssnorek, den 20 (ČACHTICE 1750); funiculus: ssnurka et motuzek; serta: tenká ssnurka (KS 1763); ukradla 1 czerwenu, ze ssnurkami wissitu suknu (PUKANEC 1788); serta: tenka ssnuročka (LD 18. st); x. pren ťažko mi je, ťažko na mojem srdéčku, však mi ho zvázali s hodbábnu šnúrečkú (PV 1723)