šmýkať -a nedok. posúvať po hladkej ploche: š. lyžami, lyže po snehu;
dok. šmyknúť -e -ú -kol
1. k šmýkať
2. expr. prešmyknúť sa, vbehnúť, šibnúť: chlapec š-l pod bránu
3. expr. prudko, náhlivo umiestniť (s cieľom schovať): š-l knihu pod stôl
// šmýkať sa
1. kĺzavo sa pohybovať (po hladkej ploche), kĺzať sa: š. sa po ľade, po snehu, š. sa na šmýkačke
2. vybočovať z dráhy al. strácať stabilitu (na niečom klzkom): kolesá sa š-jú na ľade, v blate; neos. š-a sa je šmykľavo;
dok. šmyknúť sa
1. k šmýkať sa
2. expr. mihnúť sa, prešmyknúť sa, prekĺznuť sa
šmýkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.
šmýkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.
kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačke • skĺzať (sa) • skĺzavať (sa) • zošmykovať sa • zošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krku • viezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahom • voziť sa: vozí sa po zadku • pošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie
strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnu • expr.: šniapať • šmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátko • odstrihávať • odstrihovať • expr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkoča • podstrihovať • podstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasy • text. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)
šmýkať p. strihať
šmýkať sa p. kĺzať sa
šmýkať sa, -a, -ajú nedok. kĺzaním sa pohybovať po šmykľavej, hladkej ploche, kĺzať sa: Kolesá vozov sa šmýkajú po snehu. (Jil.) Cesta je príkra, nohy sa šmýkajú. (J. Mat.) Krpce sa šmýkali ako na ľade. (Taj.) Museli stúpať bokom, aby sa nešmýkali. (Švant.) Kosy sa šmýkali na ostrej škute. (Heč.); neos. Šmýkalo sa, musela som sa tuho držať. (Skal.); pren. [Voda] sa šmýka po balvanoch vápenca (Kuk.) steká;
|| šmýkať (čo, čím) pohybovať niečím po hladkej ploche, kĺzať: š. lyže (lyžami) po snehu; Dievčatko zadočkom šmýkalo po dlážke. (Tat.);
dok. šmyknúť
šmyknúť sa, -ne, -nú, -kol dok.
1. skĺznutím, pokĺznutím sa posunúť po klzkej, hladkej ploche, pokĺznuť sa: Janošiak sa našiel na zemi; tak sa mu šmykli hladké krpce. (Gráf)
2. šmyknúť sa i šmyknúť hovor. expr. rýchlo niekade prejsť, prebehnúť al. vbehnúť niekam, mihnúť sa, prekĺznuť sa, prešmyknúť sa: Čašník vo fraku sa šmykol chodbou. (Jes.) Mariena šmykla sa popri vrátach a zmizla v humne. (Skal.) Náhlivo šmykla [Anna] do zadnej izby. (Ondr.); pren. Ondrejka šmykol k ľudákom (Krno) pridal sa;
nedok. k 1 šmýkať sa
|| šmyknúť hovor. expr. (čo, koho) prudko hodiť, prudko položiť niekam; pohodiť, sotiť: Knižku šmykol na almaru. (Hviezd.) Katka chmatla žeravý uhlík a šmykla mu ho za krk. (Skal.) [Jesenský] šmykol chlapa ku dverám. (Hurb.)
šmýkať ndk 1. odlamovať, trhať (halúzky): sylvesco vitis putanda ne sylvescat: má se podlamowati, ssmjkati winica, žeby nebylo mnoho drewa (KP 18. st) 2. koho ťahať, vláčiť: a tak ulapeneho a zwazaneho K. gedny sem a tam po skalach, po trny ssmikaly (KP 18. st)
šmýkať sa ndk kĺzať sa, pokĺznutím sa padať: delabor: spádám, ssmjkám se; perrepo: prelezám, ssmjkám se; rapto: wláčjm se, wálám se, ssmjkám se (KS 1763); meče padali na pancyre, po kterych bez sskodi se ssmykagyce, widáwali daremné zmeny (PT 1778); F. (slobodný človek) samotný jako pták, nesmýká se co rak, užívá svej svobody (BV 1652); šmyknúť sa dk: (Jánošík) zasek ces nos ho udrel a az mu kjgaczek na prse sa smiknul (P. BYSTRICA 18. st)