šliapať -e -u nedok.
1. klásť nohu a tým stláčať, stúpať (význ. 1): š. po tráve, š. na kvety, na pedál; š. chrobáky zabíjať;
pren. expr.: š. práva neuznávať; š. ideály znehodnocovať
2. stúpaním niečo potláčať, udupávať: š. kapustu
3. nohami uvádzať do pohybu: š. na bicykli
4. hovor. ísť (význ. 1), kráčať: š. pešo, š. do vrchu;
opak. šliapavať -a;
dok. k 1, 3 šliapnuť -e -u -pol: š. na nohu, š. do mláky; hovor. š. na plyn na plynový pedál i pren. zvýšiť rýchlosť (vozidla)
šliapať -pe -pu šliap! -pal -pajúc/-puc -pajúci -panie nedok.
brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brboce • potkýnať sa • zadŕhať sa • fraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazyk • expr.: hatlať • brblať • bľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce
p. aj zajakať sa, brblať 1
dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku
2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach! • expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po nohách • dupať • udupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinu • expr.: cápať • čliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blate • dláviť • gniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž
2. p. ísť 1
tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedál • tískať • tiskať • pritískať: tískať, pritískať si ruku na čelo • dláviť • gniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávu • miagať • pučiť • mliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovocie • šliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu
p. aj pchať
2. tlakom dávať do pohybu • tískať • tiskať • tisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopca • potískať • potláčať • potlačovať • posúvať • pohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od seba • postrkávať • postrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať
3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniť • zvierať • tiskať • tískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tíska • stláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriska • ťažiť: batoh ho ťaží
p. aj omínať
4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2
šľapať, správ. šliapať
šliapať, -e, -u, šliapúci, rozk. šliap nedok.
1. (čo, koho, po čom, po kom, na čo, do čoho, zried. i cez čo) stúpať, chodiť, kráčať po niečom: š. pohrabanú zem, trávu, kvety; Šliapali po jeho figúrkach. (Bod.) [Francko] jej [tanečnici] pilne šliapal na nohy. (Tim.) Sneh bol prekážkou, cez ktorú museli šliapať do mesta. (Skal.);
pren. utláčať, potláčať, znevažovať, ničiť: š. práva, česť, ideály niekoho, š. pravdu, zákony, záväzky, demokraciu; š. po ľudských osudoch, š. po citoch niekoho; Šliapal si ľudí a oni by boli dušu dali za teba. (Jes-á)
● hovor. expr. š. si po jazyku, na jazyk a) šušlať; b) protirečiť si;
2. (čo) nohami, stúpaním niečo stláčať, udupávať: š. kapustu, hrozno; šliapanie siláže;
3. hovor. kráčať, ísť: Vyšli až ku krčme, ale zunovalo sa im šliapať. (Kuk.) Jožo šliapal úvozom za humnami. (Gráf) Hanbím sa priznať, že budem šliapať peši. (Žáry);
opak. šliapavať, -a, -ajú;
dok. k 1 šliapnuť
šliapnuť, -ne, -nu, -pol dok. (na čo, do čoho) položiť, postaviť nohu na niečo, nohou niečo pritisnúť, stlačiť, stúpiť: š. niekomu na nohu; š. na spojku (auta, motorky); š. do mláky; [Jaroš] uzrel betúniu, na ktorú šliapla Milkina nôžka. (Vaj.);
nedok. šliapať
šliapať [šla-] ndk stúpať, chodiť, kráčať, ísť po niečom, dupať, udupávať: dostanucze klobuk geho, actory, nohamj sslapal z ucztiwostj mluwicz (ŽILINA 1622); rekl Gežiss: ay dam wam moc sslapaty na hady a na sstiry (Le 1730); a budú takowy, gako sylny, ktery sslapagú blato po cestách w wógňe, y bogowat budú (KB 1757); Pachómius často hadi a sstyri bez wsseho úrazu nohami sslápal (VP 1764); x. pren tuto nohama sslapagte lež, zlobiwost a hlupost tohoto Calumniatora (TP 1691); po sinu božom sslape, kdo sobe ho lechce waži, co čini ten, ktery geho prikazani opussta (MS 1758); ty u welike wažnosty gsu, kterj zbitečne bohatstwj opowrhugj a rozkosse tela nohama sslapagj (PT 1796); nechtegte wiceg krew geho (Krista) nohami sslapaty (MiK 18. st) zneucťovať ho; -avať frekv: byla cesta šlapaná ze zámku do mlýna, kdo tú cestu šlapával, ten mlynárku miloval (RL 16. st)