Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

šliapať -e -u nedok.

1. klásť nohu a tým stláčať, stúpať (význ. 1): š. po tráve, š. na kvety, na pedál; š. chrobáky zabíjať;

pren. expr.: š. práva neuznávať; š. ideály znehodnocovať

2. stúpaním niečo potláčať, udupávať: š. kapustu

3. nohami uvádzať do pohybu: š. na bicykli

4. hovor. ísť (význ. 1), kráčať: š. pešo, š. do vrchu;

opak. šliapavať -a;

dok. k 1, 3 šliapnuť -e -u -pol: š. na nohu, š. do mláky; hovor. š. na plyn na plynový pedál i pren. zvýšiť rýchlosť (vozidla)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šliapať ‑e ‑u nedok.

šliapať -pe -pu šliap! -pal -pajúc/-puc -pajúci -panie nedok.

brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brbocepotkýnať sazadŕhať safraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazykexpr.: hatlaťbrblaťbľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce

p. aj zajakať sa, brblať 1


dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


šliapať 1. šľapou, chodením stláčať (a obyč. poškodzovať) • stúpať: deti šliapu, stúpajú po tráve, po kvetoch; šliapať, stúpať niekomu na nohy (pri tanci) • expr. šmatlať: Nešmatlite po hriadkach!expr. šmatlať sa: pes sa mi šmatle po noháchdupaťudupávať (šliapaním ničiť): dupať po pohrabanej zemi; udupávať ďatelinuexpr.: cápaťčliapať (nohou ťažko dopadať): cápať po blatedláviťgniaviť (obyč. s cieľom zlisovať): dláviť, gniaviť, šliapať kapustu, hrozno, siláž

2. p. ísť 1


tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedáltískaťtiskaťpritískať: tískať, pritískať si ruku na čelodláviťgniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávumiagaťpučiťmliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovociešliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískaťtiskaťtisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopcapotískaťpotláčaťpotlačovaťposúvaťpohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od sebapostrkávaťpostrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniťzvieraťtiskaťtískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tískastláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriskaťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šľapať, správ. šliapať


šliapať, -e, -u, šliapúci, rozk. šliap nedok.

1. (čo, koho, po čom, po kom, na čo, do čoho, zried. i cez čo) stúpať, chodiť, kráčať po niečom: š. pohrabanú zem, trávu, kvety; Šliapali po jeho figúrkach. (Bod.) [Francko] jej [tanečnici] pilne šliapal na nohy. (Tim.) Sneh bol prekážkou, cez ktorú museli šliapať do mesta. (Skal.);

pren. utláčať, potláčať, znevažovať, ničiť: š. práva, česť, ideály niekoho, š. pravdu, zákony, záväzky, demokraciu; š. po ľudských osudoch, š. po citoch niekoho; Šliapal si ľudí a oni by boli dušu dali za teba. (Jes-á)

hovor. expr. š. si po jazyku, na jazyk a) šušlať; b) protirečiť si;

2. (čo) nohami, stúpaním niečo stláčať, udupávať: š. kapustu, hrozno; šliapanie siláže;

3. hovor. kráčať, ísť: Vyšli až ku krčme, ale zunovalo sa im šliapať. (Kuk.) Jožo šliapal úvozom za humnami. (Gráf) Hanbím sa priznať, že budem šliapať peši. (Žáry);

opak. šliapavať, -a, -ajú;

dok. k 1 šliapnuť


šliapnuť, -ne, -nu, -pol dok. (na čo, do čoho) položiť, postaviť nohu na niečo, nohou niečo pritisnúť, stlačiť, stúpiť: š. niekomu na nohu; š. na spojku (auta, motorky); š. do mláky; [Jaroš] uzrel betúniu, na ktorú šliapla Milkina nôžka. (Vaj.);

nedok. šliapať

šliapať [šla-] ndk stúpať, chodiť, kráčať, ísť po niečom, dupať, udupávať: dostanucze klobuk geho, actory, nohamj sslapal z ucztiwostj mluwicz (ŽILINA 1622); rekl Gežiss: ay dam wam moc sslapaty na hady a na sstiry (Le 1730); a budú takowy, gako sylny, ktery sslapagú blato po cestách w wógňe, y bogowat budú (KB 1757); Pachómius často hadi a sstyri bez wsseho úrazu nohami sslápal (VP 1764);
x. pren tuto nohama sslapagte lež, zlobiwost a hlupost tohoto Calumniatora (TP 1691); po sinu božom sslape, kdo sobe ho lechce waži, co čini ten, ktery geho prikazani opussta (MS 1758); ty u welike wažnosty gsu, kterj zbitečne bohatstwj opowrhugj a rozkosse tela nohama sslapagj (PT 1796); nechtegte wiceg krew geho (Krista) nohami sslapaty (MiK 18. st) zneucťovať ho; -avať frekv: byla cesta šlapaná ze zámku do mlýna, kdo tú cestu šlapával, ten mlynárku miloval (RL 16. st)

som počul, mu šliapali j'entendais lui marchaient
takto šliape po otcoch pères sont foulés aux pieds

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu