škvrna, -y, škvŕn ž. nepravidelná plocha, plôška odlišujúca sa badateľne od okolia, fľak: mastná, krvavá, atramentová š-; odstrániť, vyčistiť š-u (na šatách); Keď stál, bolo vidno na jeho tielku množstvo škvŕn. (Jégé) Pes mal dlhú bielu srsť s čiernymi škvrnami. (Ondr.); astron. slnečné, hmlové š-y; anat. žltá š. miesto najostrejšieho videnia na oku; bot. dreňové š-y svetlé al. hnedasté miesta uprostred drene vzniknuvšie ako ochranné pletivo v dutinách stromov, utvorených larvami hmyzu;
pren. expr. nedostatok, kaz, chyba; pohanenie, poškvrna: Niet človeka pod slnkom, čo by bol bez škvrny. (Kal.) Jeho svedomie bolo čisté, bez najmenšej škvrny. (Vaj.) Čistota nášho verejného života utrpela toľko škvrny. (Stod.);
škvrnový príd.;
škvrnka, -y, -niek ž. zdrob. expr.