škvrna -y -vŕn ž.
1. zašpinené miesto, fľak: atramentová, krvavá, mastná š.;
pren. expr. poškvrna, nedostatok: š. na svedomí; je to š. v jeho minulosti
2. nepravidelná plocha odlišujúca sa farebne ap. od okolia: tmavá š. na filme, š-y na tele; astron. slnečné š-y; anat. žltá š. miesto najostrejšieho videnia v oku;
škvrnový príd.;
škvrnka -y -niek ž. zdrob.
škvrna -ny škvŕn ž.
lysina 1. farebne odlišné miesto v srsti zvierat • lyska: lysina, lyska na hlave koňa • škvrna • hovor. fľak: pes s bielou škvrnou, bielym fľakom na krku
2. p. plešina
škvrna 1. zašpinené miesto znehodnocujúce čistý podklad: mastná škvrna, urobiť škvrnu na obruse • šmuha (podlhovastá škvrna): na tvári má čierne šmuhy • hovor. fľak: vyčistiť fľak na košeli • expr. machuľa: v zošite má samé machule • expr. špľach (Timrava) • fŕkanec (škvrna po fŕknutí) • hovor. striekanec (škvrna po vystreknutej látke) • hovor. expr. špliechanec • hovor. mapa
2. plocha, miesto odlišujúce sa farbou, zložením a pod. od podkladu, okolia: pigmentové škvrny • hovor. fľak: pes s čiernymi fľakmi
škvrna, -y, škvŕn ž. nepravidelná plocha, plôška odlišujúca sa badateľne od okolia, fľak: mastná, krvavá, atramentová š-; odstrániť, vyčistiť š-u (na šatách); Keď stál, bolo vidno na jeho tielku množstvo škvŕn. (Jégé) Pes mal dlhú bielu srsť s čiernymi škvrnami. (Ondr.); astron. slnečné, hmlové š-y; anat. žltá š. miesto najostrejšieho videnia na oku; bot. dreňové š-y svetlé al. hnedasté miesta uprostred drene vzniknuvšie ako ochranné pletivo v dutinách stromov, utvorených larvami hmyzu;
pren. expr. nedostatok, kaz, chyba; pohanenie, poškvrna: Niet človeka pod slnkom, čo by bol bez škvrny. (Kal.) Jeho svedomie bolo čisté, bez najmenšej škvrny. (Vaj.) Čistota nášho verejného života utrpela toľko škvrny. (Stod.);
škvrnka, -y, -niek ž. zdrob. expr.
škvrna ž nepravidelná odlišná plocha, odlišujúca sa farebne od okolia, fľak: labes: sskwrna (PD 18. st) L. na š-u obrátiť veľmi ju zmenšil: brat urobil dwere do panskich zahrad a na sskwrnu obratil už pansku zahradu (s. l. 18. st)