Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

škrtiť nedok.

1. usmrcovať zovretím hrdla, dusiť, dáviť, hrdúsiť: tchor š-í sliepky

2. spôsobovať zvieravý pocit v hrdle a v dýchacích orgánoch, dusiť, zadúšať: dym, kašeľ ho š-í

3. byť tesný, sťahovať, zvierať: golier ho š-í

4. obmedzovať, zmenšovať prietok (plynu, kvapaliny): š. plyn;

pren. expr. š. dovoz znižovať

5. expr. úporne šetriť

// škrtiť sa drhnúť sa, dusiť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
škrtiť ‑í ‑ia nedok.; škrtiť sa

škrtiť sa -tí sa -tia sa (ne)škrť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.


škrtiť -tí -tia (ne)škrť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať

2. prekážať v činnosti • zdržiavaťmierniťhovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zlehatiťznemožňovaťprekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokrokuhovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie


dusiť sa 1. nemôcť dýchať • zadúšať sadrhnúť sadáviť sazadŕhať saškrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľomhovor.: zachádzať sazachodiť sakniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plačukuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká

2. p. tlačiť sa 2


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


omínať 1. byť nepohodlný, tesný; tlakom spôsobovať bolesť • tlačiťtiskaťtískať: omínajú, tlačia, tiskajú ho topánkyškrtiť (o oblečení): golier na košeli ho škrtíodieraťoškieraťškriabaťškrabať (omínaním spôsobovať rany): remienok na ruke ma odiera, oškiera mi kožu, škr(i)abe ma

2. p. trápiť, znepokojovať


šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


škrtiť sa p. dusiť sa 1


škrtiť 1. usmrcovať zovretím hrdla al. bolestivo zovierať hrdlo • drhnúťhrdúsiť: holými rukami škrtiť, drhnúť niekoho; vrah škrtí, hrdúsi svoju obeť šatkou; kašeľ ho škrtí, drhne, hrdúsidusiťdláviť (neumožňovať dýchať): dym ho dusí v krku; dlávi ma čosi v hrdleudúšaťzadúšaťzadŕhaťpriškrcovať (sčasti) • nár. expr. krtušiťexpr.: tantušiťtentušiť (Tajovský)

2. p. hatiť 3. p. šetriť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

škrtiť, -í, -ia nedok.

1. (koho, čo) usmrcovať zovretím hrdla: Vyberal som vtáčatá, škrtil ich. (Stod.) [Obri] holými rukami škrtili medvede. (Urb.) Nanai mala pocit, akoby ju reťaz škrtila. (Fig.)

2. (koho, čo) spôsobovať zvieravý pocit v hrdle a v dýchacích orgánoch, dusiť, drhnúť, zadúšať: kašeľ, záduch ho škrtí; dym nás škrtí; [Svaly] pristavovali krv v žilách a škrtili dych. (Švant.); pren. [Starého] hnev ešte škrtí (Ráz.) drží.

3. (bezpredm. i koho) sťahovať, byť tesný (o častiach odevu al. obuvi): škrtiace topánky, škrtiaci golier; Živôtik je tesný, škrtí. (Žáry)

4. hovor. (čo, koho) hatiť, mariť rozvoj, vývoj, existenciu niečoho, potláčať: š. čierny obchod; Kapitalizmus škrtí školy. (Krno) Podnikatelia nás škrtili, kde len mohli. (Krno)

5. zried. úporne šetriť: Matúš od mala škrtil, drel sa. (Švant.);

dok. k 1 zaškrtiť, uškrtiť

|| škrtiť sa

1. drhnúť sa, dusiť sa, hrdúsiť sa: Videli, ako sa (Tristan) škrti v sieti. (Tat.)

2. drhnúť sa, dusiť sa, hrdúsiť sa navzájom: Muzikanti sa váľali po zemi, škrtili sa. (Bedn.);

dok. zaškrtiť sa, uškrtiť sa

škrtiť ndk zovretím hrdla usmrcovať, hrdúsiť: ango: dusym, hrdlugi, sskrtim (WU 1750); když ten mladenec usnul, djabel ho za krk ugal a sskrtil (HPP 1754); vtedi pak hneď pristupujú ustanovení a dotúď ho škrťá, dokúď sa híbe (BR 1785); strangulo: sskrtjm, zadusugi (GrP 1771); š. sa ndk navzájom sa usmrcovať škrtením, hrdúsiť sa: nedbam, vadte sa, byte sa, mordagte sa, sskrtte sa, preklinagte sa (MiK 18. st)

škrťiť_1 škrťiť škrťiť_2 škrťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu