školiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho školí (vo ved. výchove): š. ašpirantov, doktorandov;
školiteľka -y -liek ž.;
školiteľský príd.;
školiteľstvo -a s. funkcia školiteľa
školiteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
školiteľ p. učiteľ
učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca • vyučujúci: povinnosti vyučujúcich • profesor • slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbár • rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantor • učko
školiteľ, -a, mn. č. -lia m. kto učí, školí niekoho; starší vedecký pracovník, ktorý školí vedeckých ašpirantov: š. Roku straníckeho školenia; š. ašpirantov