škodoradosť -i ž. zlomyseľná radosť zo škody, z nešťastia ap. iného: ľudská š.; oči mu svietili od š-i;
škodoradostný príd.: š. človek; úsmev, smiech;
škodoradostne prísl.
škodoradostný -ná -né 2. st. -nejší príd.
škodoradostný p. zlomyseľný
zlomyseľný ktorý želá, robí niekomu zle, ktorý sa teší z ťažkostí druhého; svedčiaci o tom (op. dobromyseľný) • škodoradostný: zlomyseľné, škodoradostné reči • zloprajný (op. dobroprajný) • kniž. zlovoľný: zloprajný, zlovoľný despota; zlovoľný pohľad • nežičlivý • zried. záškodnícky: nežičlivá kritika, záškodnícky útok • uštipačný • pichľavý • štipľavý • sarkastický (ktorý chce zraniť druhého rečou, výrazom tváre a pod.): uštipačný tón, úsmev; štipľavé, sarkastické poznámky • nenávistný • expr. jedovatý: jedovatý smiech • expr.: satanský • satanášsky: satanský úsmev, satanášske oči
škodoradostný príd. majúci al. vyjadrujúci zlomyseľnú radosť zo škody, z nešťastia, z ťažkosti ap. iného: š. človek, š. úsmev. smiech;
škodoradostne prísl.: pozerať, smiať sa š.;
škodoradostnosť, -ti ž.