Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

škodný

I. príd. zastaráv.

1. škodlivý: š-é zviera

2. iba v spoj. (ne)byť š. (ne)škodovať

II. škodná ž. poľov. slang. škodlivá zver

škodný -ná -né príd.

škodný príd. trochu zastar.

1. škodlivý: š. hmyz, š-á zver; š-á práca (Hviezd.); š-á moc (Dobš.); š-é povetrie (Tim.);

spodst. škodná, -ej ž. poľov. škodlivá zver;

2. (len v prísudku) poškodený, postihnutý, ukrivdený: Bol si škodný za tie roky tisíc zlatých. (Taj.) Nebola škodná, zapýtala štyri razy toľko ako vodka stála. (Jes-á)

škodný príd
1. spôsobujúci škodu, škodlivý, škodiaci: a gestli by pak on (pacholek) vskoczyl a wzali by ten kuon nebo woly anebo potwrdil by geho o gisty kus sskodny a muož to przeswiedsiti, ten muz, czy byl dobytek, musy to platiti (ŽK 1473); pamet lydská gest mala a zapomenuty welmy sskodne gest w sprawach lidskich (TRENČÍN 1579); gestli by se pre nedbanliwost czechmystruw negakowa sskodna wecz stala, tehda pokutu nech zložj (CA 1671); nektery hnog dawagy okolo korenia, ale sskodne gest, nebo suši koren (OR 1672); a ty gsu sedum hrichuw smrtedlnich, ktery gsu cžloweku sskodnegssy, nežly sedem diabluw (Le 1730); ach, Bože, udel z milosti, bi nas ňeslepili škodne marnosti (Pie 18. st); čerwenec, julius, w tomto mesicy hrdza sskodna gest (PR 18. st)
2. poškodený: neb sem již dosti teho sskodna, zie sem v tom statku nebila (STRÁŽE 1535 E); -o, -e prísl: any ma vuole posledny lystu tomuto nema skodno byti (TRNAVA 1512); tiže včitelowé lid sprosty sskodne klamagu (DuP 1716); mnozy ustawagu, když se k zlosti, k marnym wecam sskodne oddawagu (GŠ 1758)