škodiť nedok. spôsobovať škodu, ujmu, byť na škodu, robiť škodu: š. človeku, rastlinám; fajčenie š-í (zdraviu)
škodiť -dí -dia (ne)škoď! -dil -diac -diaci -denie nedok.
škodiť zapríčiňovať škodu, ujmu • byť na škodu • zriedkavejšie byť na ujmu: škodilo mu, bolo mu na škodu, že málo cvičil; dovolenka by mi veru nebola na ujmu • robiť škodu • poškodzovať: zlá pracovná morálka robí škodu celému podniku, poškodzuje celý podnik
p. aj ubližovať
ubližovať spôsobovať fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu • blížiť: ubližovať si na tele, na zdraví; ubližoval jej nadávkami • škodiť • poškodzovať (spôsobovať materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): fajčenie mu škodí, poškodzuje mu zdravie, ubližuje mu na zdraví; okrádaním poškodzuje podnik • krivdiť (spôsobovať krivdu, príkorie): ubližuje, krivdí mu nespravodlivým obvinením • ukracovať (neoprávnene niekomu niečo brať): nechce deti ukracovať, aby ostali bez otca
škodiť, -i, -ia nedok. (kormu, čomu i bezpredm.) spôsobovať, zapríčiňovať škodu, ujmu, neprospech, byť na škodu, robiť škodu: Dážď škodil roľníkom. (Zúb.) Nič mi zloba neškodila. (Sládk.) Trúfa si škodiť richtárovcom. (Kuk.) Na lačný žalúdok mäso škodí. (Jil.) Kto neskoro chodí, sám sebe škodí. (prísl.) I dobrého veľa škodí. (prísl.); opak. škodievať, -a, -ajú
škodiť ndk koho, komu, čomu, čím, na čom robiť, spôsobovať škodu niekomu: pakly by kto chtiel swewolnye sskoditi pana nebo chude lidi; bich wam radyegi pomoczen bil nez bich skodyl (PLAVEČ 1453); ( 1455); nyní mnohí v svete žijí, kterí hrají, jedí, pijí, zahálejí, hreší, škodí (RL 1642); dworska polewka, s ffraucimeru dworka žalutku, mescy sskodj; osa a srssen sskody z zijhadlem (OP 1685); komu si co strigarstvim ublizovala a skodila (KRUPINA 1695); uzywany maku y olege geho welmy pamety sskody (HL 17. st); diabel ma kumssty, kterima ubljžit a sskodit muže (VP 1764); knjžata wjc prjkladem, gako hrjchem sskodia (ŽP 1783); pratelstwo wždy osožy, laska a milowany nekedy sskody (MC 18. st); zawistliwy kdiž druhim usskodit chte, sam sebe sskody (SJ 18. st) F. kdo zlym wždy pres prsty hledj, welicze ten dobrym sskodj; ten žiwotu swemu sskodj, kdo zde rad w opilstwy chodj (SiN 1678)